Tipy, ako u dieťaťa podporovať pozitívny postoj k život a tým i vďačnosť

Naučte deti ďakovať

Takýto postoj podporujú rituály ako ďakovná modlitba pri stole alebo večerné reflektovanie dňa. Rodičia by mali pri tom deti nasmerovať na pekné zážitky a skúsenosti. Optimistickým deťom totiž padne ľahšie povedať srdečné „ďakujem“ ako malým hundrošom, ktorí na všetkom vidia chybu. Rodičia sú im pri tom najlepšími vzormi. 

Prečítajte si tiež:

Neúcta, klamstvo a agresivita: Ako riešiť nevhodné správanie u detí

Dôležitejšie ako seno je ale to, že mu touto malou pozornosťou vyjadríte nasledovné: „Ty si pre mňa dôležitý. Páči sa mi, že sa hráš s rytierskym hradom. A ja ti týmto malým gestom ukazujem, že som k tebe empatická a rozumiem ti.“ A to je hodnotnejšie ako akýkoľvek materiálny darček. Učte svoje deti, že nemusia vždy dostať všetko, po čom ich srdce piští. Deti, ktoré si môžu kúpiť hračku zakaždým, keď vstúpia do obchodu, majú tendenciu vyrastať bez vďačného postoja.

Tu je dôležité, aby ste vy dieťa zastúpili a ocenili, príp. vyjadrili uznanie druhému človeku, na ktoré váš syn alebo dcéra zabudli. Slovíčko „ďakujem“ od nich nežiadajte nasilu, ale môžete sa v zastúpení dieťaťa poďakovať a ukázať, že aspoň vy sa tešíte z láskavosti známych.

Odborníci nás pred takýmito spôsobmi varujú. Oveľa účinnejšie ako nútiť deti vyslovovať tieto ďakovné frázy je príklad rodičov. Lebo vynútené „ďakujem“ má s úprimnou vďačnosťou asi toľko spoločného ako pes so znášaním vajec. Navonok síce prebehne zdvorilostný rituál, často však na úkor detí. Tie sú potom prinútené:

Deti majú množstvo spôsobov, ktorými vyjadrujú vďačnosť a my dospelí by sme sa mali naučiť vnímať ich a prijímať. Vidieť a cítiť radosť detí, to by nám dospelým malo na začiatok stačiť.