Rady fyzioterapeutky: Toto ÁNO a toto NIE. Čím môžeme uškodiť bábätku

Lucia Čibenková, Mgr. Lucia Madejská - fyzioterapeutka | 18. máj 2022
Chrbtica bábätka

Zdravie tela a pohybového aparátu detí ovplyvňujeme už v prvých mesiacoch a rokoch ich života. Čo si máme ako rodičia všímať? Ako prispievať k zdravému vývinu pohybového aparátu a naopak, čím môžeme dieťatku uškodiť? Rozprávali sme sa s fyzioterapeutkou Mgr. Luciou Madejskou z rehabilitačného centra Medella.

Preteky s časom sú škodlivé 

Kedy sa začínajú prejavovať prvé známky toho, že s vývinom pohybového aparátu dieťatka nie je niečo v poriadku a treba sa poradiť s fyzioterapeutom?

Často už v pôrodnici. Personál na novorodeneckom oddelení sleduje okrem iných vecí aj to, či netreba zásah fyzioterapeuta, lebo dieťatko má inak vytočenú nožičku v dôsledku jeho polohy v maternici, prípadne sa pri pôrode stiahli svaly na krku, natiahol sa nerv, ktorý vedie do ruky alebo sa vykĺbil ramenný pletenec. Keď sa niečo také zistí, volajú odborníka.

Doma si potom treba v prvom rade všímať symetriu, či keď bábo ešte len leží, obracia hlavičku rovnomerne na obe strany, či rovnomerne pohybuje rukami a nohami. Keď začne loziť, všímame si, či jedna strana tela nie je zapájaná inak než druhá. Ak už dieťatko chodí, všímame si, či neuprednostňuje chôdzu po špičkách, aj to, či nemá príliš vbočenú nohu. Akékoľvek asymetrie v rámci držania tela sú dôvodom na zvýšenie pozornosti a vyšetrenie. 

Je pravda, že držanie tela, zdravie chrbtice a končatín môžeme ovplyvniť už v prvých týždňoch a mesiacoch života bábätka tým, ako ho polohujeme, balíme, kde a ako spáva a pod.?

Určite áno. Dôležité je polohovať dieťatko nielen na bok, ale aj na bruško, aby sa postupne zapájali a posilňovali aj iné svaly, než tie, ktoré sú aktívne v polohe na chrbte alebo boku. Rovnako dôležité je nepredbiehať vývin a nedávať dieťatko do takých polôh, na aké ešte nemá dostatočne vyvinuté svaly. V skutočnosti sed a chôdzu netreba trénovať vôbec. Dieťatko sa ich naučí samo, keď na to bude jeho telo pripravené. Posúdenie, či treba baliť naširoko, je v kompetencii ortopéda. 

Každá doba preferovala nejaké spôsoby nosenia a polohovania bábätiek. Naši starí rodičia spávali v plachte či v kolíske, my v rovných hlbokých kočiaroch a postieľkach. Kedysi sa deti balili do tuhých periniek, ktoré sa potom zase zatracovali. Dnes je trend bábätká nosiť – v šatkách a ergonomických nosičoch. Ktorá metóda je najprirodzenejšia a najzdravšia?

Podľa mňa sa vypláca dodržiavať staré známe – všetko s mierou. Má zmysel mať bábo privinuté k sebe alebo na sebe, ale nie neustále. Nie je dôvod, aby sme ho nedávali do kočíka, ale kočík je na prepravu, a nie na to, aby v ňom bábo trávilo celé dni a noci. Postieľka je zasa na spanie, autosedačka na bezpečnú prepravu v aute. Dôležité je, aby sa nielen v prvých týždňoch, ale aj v mesiacoch, možno celý prvý rok, dbalo na zachovávanie opory pre chrbticu. 

fyziotapeut Madejská

Vidno na odrastenejších generáciách chyby, ktoré sú u nich rozšírené práve pre zlé návyky v ranom detstve, ktoré mali mamy v dobrej viere? Vraj deti, ktoré trávili veľa času v autosedačke (vajíčku), majú dnes ťažkosti s krivou chrbticou a zlým držaním tela.

Vajíčko nie je to najhoršie, je to vždy lepšia opora chrbtice v zaoblenej polohe, ako keď dieťa posadíme vzpriamene. V našich ambulanciách sa skôr stretávame s problémami spôsobenými predbiehaním vývoja. Akoby sa rodičia pretekali, ktoré dieťa je šikovnejšie a kadejako ho „podporujú“ v tom, aby čo najskôr sedelo a potom rýchlo chodilo. To naozaj škodí. Prirodzené je, že dieťatko najskôr leží, potom sa otáča, začne loziť, následne sa popri nábytku alebo inej opore stavať na nohy. Ale to ešte neznamená, že je čas, aby začalo chodiť. Každý sval sa začne zapájať vtedy, keď je na to pripravený.

Dieťa vie, kedy je na čo pripravené

Podľa čoho spoznáme, že sú svaly pripravené na nový druh pohybu?

Podľa toho, že ho dieťa začne samo vykonávať. Napríklad potom, ako sa naučí loziť, začne robiť takzvaný šikmý sed. Vyzerá to neohrabane a neobratne, ale je to prirodzený pohyb, z ktorého sa dieťatko postupne samo naučí dostať sa do sedu so vzpriameným chrbtom.

A prečo ešte nie je vhodný čas na chodenie, ak dieťa chodí popri opore?

Pretože popri opore chodí najskôr do strán, robí úkroky doľava alebo doprava, nie kroky vpred. Preto je úplne nevhodné chytiť ho za ruky, doslova ho za ne na seba zavesiť a viesť ho, aby kráčalo. Kto vyčká, ten bude svedkom toho, že dieťatko začne chodiť samo, najskôr to budú dva, tri krôčiky vpred a pád, ale presne toto je ten správny postup. Dôležité je aj to, aby sa dieťatko naučilo padať. V živote spadne ešte veľa ráz, nemôžeme vždy byť pri ňom, aby sme ho ustrážili, ale keď mu dovolíme naučiť sa, ako sa to robí a ako sa potom vstáva, urobíme preň veľa. 

Zabudnite na chôdzu s oporou

Aké má mať pri prvých krokoch topánočky?

Kým deti nechodia, netreba im žiadne. Samozrejme, dbáme o to, aby mali nohy v teple a keď začínajú chodiť, aby sa im nešmýkalo. Kým iba lozia, pevné topánky alebo papuče bránia chodidlu a prstom, aby sa pri priťahovaní nožičky po podlahe dostali do správnej polohy a klenba sa potom neformuje správne. Keď začne dieťatko chodiť vonku po tvrdých povrchoch, potrebuje ľahkú obuv s pevnou pätou.

Aké dôsledky so sebou prináša urýchľovanie schopnosti sedieť a chodiť? 

Keď preskočíme sled vývoja svalov, môže vzniknúť chybné držanie tela, odstávajúce lopatky, zhrbenia, prepadnuté ramená, skolióza, zlý stereotyp chôdze...

Aké ďalšie chyby robíme z pohľadu fyzioterapeuta u detí do jedného roka?

Obrovskou chybou sú „chodítka“. Deti sa tam doslova zavesia, zhrbia chrbátik a odrážajú sa cez špičky nôh, takže vzniká zlý návyk stereotypu chôdze.

Teraz sa posuňme v čase. Deti už vedia sedieť, chodiť, ani sme sa nenazdali a sú z nich škôlkari. Aký typ pohybovej aktivity je vhodný v škôlkarskom veku?

Vývin pohybu a iných kognitívnych schopností spolu úzko súvisí. V každom období sa rozvíja niečo iné, a preto dieťa preferuje iný typ pohybu. Skákanie, lozenie, preliezanie, šplhanie... Treba ho nechať robiť práve to, čo samo v danom období uprednostňuje. Samozrejme, ak ho nechceme nechať skákať doma po posteli alebo gauči, nájdeme iné možnosti, napríklad trampolínu. Pre hypermobilné deti však nie je veľmi vhodná, pre ne je ideálna jazda na koni, kde sa trénuje stabilita. 
Pre ostatné deti odporúčam aj odrážadlá, bicykle, veľa aktivít vo vode, chôdzu a najmä preliezačky. Rozumiem, že sa rodičia boja, aby si dieťatko neublížilo, no deti musia spoznať, čo zvládnu samy, podľa toho odhadovať svoje sily, posúvať hranice a napredovať. Ak im je  umožnené loziť, štverať sa, skákať, ich telá sú ohybnejšie, pevnejšie, odolnejšie a je dokázané, že pohybovo zdatnejšie deti majú aj lepšie rozvinuté kognitívne zručnosti, napríklad reč. 

Kedy je čas na prvé športové krúžky?

Okolo troch, či štyroch rokov je vhodné všetko, kde sa behá, skáče, zlepšuje sa rovnováha a koordinácia, teda všeobecná pohybová príprava. Fajn je aj plávanie. Na jeden vybraný druh športu je času dosť, najskôr treba rozvinúť pohybové schopnosti ako také. Na ich základe potom aj lepšie poznať, na aký šport má dieťa danosti a na aký nie. 

Blíži sa zimná sezóna. V akom veku je bezpečné postaviť deti prvýkrát na lyže a na korčule?

Nedá sa to ohraničiť vekom, ale chuťou dieťatka skúsiť to. Pri lyžovaní aj korčuľovaní je dôležitá koordinácia a rovnováha, treba robiť veľa rôznych pohybov. Pre úplne malé dieťa môžu byť lyže či korčule lákavé, ale potom ho odradí, že každá končatina robí iný pohyb. Troj-, štvorročné deti to môžu skúsiť, ale nič netreba preháňať. Veď zábava je aj na sánkach. 
madejskáFyzioterapeutka Lucia Madejská je odbornou poradkyňou a spolupracovníčkou Klubu MAMA a ja. Registrované členky jej môžu klásť otázky na našom webe, prípadne sa s ňou poradiť aj neverejne.

 

Máte aj vy otázky, ktoré sa týkajú fungovania vášho tela, máte bolesti a nepoznáte ich príčinu? Pošlite svoju otázku do poradne a Lucia Madejská sa vám bude snažiť pomôcť svojim názorom a odporúčaním. Poradňa fyzioterapeuta TU: 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: