Obdobie vzdoru: Dieťa najlepšie spolupracuje vtedy, keď idete s ním, nie proti nemu, upozorňuje psychologička
Môže sa moje dieťa správať takto? Prečo na neho nefunguje to, čo na súrodenca, kamaráta, neter? Pretože dieťa, ktoré máte pred sebou, je jedinečné, a preto by ste mali byť realistickí v tom, aké je, ako sa prejavuje a na akom vývojovom stupni sa práve nachádza.
„Neprimerané prejavy nerobia z vášho dieťaťa zlé dieťa, rovnako ako vaše neprimerané reakcie v napätých situáciách z vás nerobia zlých rodičov,“ konštatuje detská psychologička Mária Bražinová. „Vzdor je príležitosťou, aby ste dieťaťu pomohli naučiť sa regulovať svoje emócie – keď sa to nenaučí, bude mať ťažkosti s emočnou kontrolou aj v dospelosti. Dôležité je vytrvať, snažiť sa reagovať pokojne a to najdôležitejšie – byť tu pre svoje dieťa. To je najviac, čo pre neho môžete ako rodič urobiť.“
V minulosti sa o období vzdoru veľa nevedelo
Je tu obdobie vzdoru
Na obdobie vzdoru sme ako rodičia teoreticky pripravení. Veľa sa o ňom hovorí, no často sa stáva, že pri akomkoľvek nevhodnom správaní dieťaťa reagujeme v zmysle: „To je vzdor,“ a pritom môže ísť o primeranú reakciu dieťaťa a prejav jeho nesúhlasu. Podľa psychologičky sa vo všeobecnosti v rámci vzdorovitého správania môžeme orientovať okolo veku dvoch až štyroch rokov.
„Práve v tomto období sa formuje detská individualita, autonómia, samostatnosť a dieťa sa túži prejaviť. Problém je v tom, že emočný vývoj dieťaťa ešte nedosiahol taký stupeň, aby ho dieťa dokázalo zvládnuť správne. Nemá ešte nástroje, pomocou ktorých by vedelo potlačiť svoju frustráciu a vyjadriť to, čo cíti a čo potrebuje. Aj preto medzi najčastejšie prejavy patrí krik, plač, hádzanie sa o zem, bitie, kopanie, búchanie rukou, hryzenie…,“ vysvetľuje psychologička a dodáva, že obdobie vzdoru je prirodzenou súčasťou a dôležitou etapou vývoja dieťaťa. U každého dieťaťa má iný priebeh a intenzitu. Podľa Bražinovej je veľkou rodičovskou výzvou v tomto období nájsť spôsob, ako dieťaťu umožniť prejaviť svoju individualitu a formovať jeho osobnosť.
Detský mozog ešte nie je úplne vyvinutý, funguje inak
„Každý rodič by chcel dieťa, ktoré nerobí scény, nekričí, keď nedostane to, čo si práve zažiada, a nedostáva rodiča do nekomfortnej situácie. Detský mozog, tým že ešte nie je úplne vyvinutý, však funguje trochu inak. Dieťa prežíva rovnaké emócie ako dospelý človek, no ešte ich nie je schopné regulovať. Nemá schopnosť kontrolovať svoje impulzívne správanie. Napriek tomu, rovnako ako my dospelí, prežíva nespokojnosť, nespravodlivosť či hnev. A to chce a potrebuje dať najavo. Dieťa chce dať vedieť rodičovi, že sa mu niečo nepáči alebo mu je niečo nepríjemné, no často nevie ako. Môže byť len sklamané, že sa už nemôže hrať s kamarátmi, alebo unavené. Za každým správaním je emócia alebo potreba, ktorú sa vám dieťa snaží oznámiť. Nemá však ešte premyslený vhodný spôsob, akým to urobiť. Možno si ani samo nie je isté tým, čo chce, ale je mu jasné, že nechce to, čo chcete vy,“ objasňuje správanie v tomto období psychologička.
Keď sa dieťa zrúti: Čo môže byť spúšťačom a ako mu pomôcť
Je to VZDOR ale je dieťa "len" neposlušné?
Rozpoznanie rozdielu medzi obdobím vzdoru a bežným detským správaním môže byť pre rodičov výzvou, pretože obidve formy môžu zahŕňať prejavy nesúhlasu a frustrácie. Podľa detskej psychologičky Márie Bražinovej je kľúčové sledovať kontext a charakter správania dieťaťa.
„Obdobie vzdoru je typické pre určité vekové obdobie, najmä u malých detí okolo dvoch až troch rokov, keď sa dieťa snaží presadiť svoju nezávislosť silnými emocionálnymi reakciami. Na druhej strane, bežné vyjadrenie nesúhlasu je typickou reakciou, keď dieťa jednoducho reaguje na konkrétnu situáciu alebo pravidlo, s ktorým nesúhlasí. Takéto správanie je zvyčajne menej intenzívne a má za cieľ vyjadriť odlišný názor, potrebu alebo želanie, pričom nemusí byť sprevádzané výraznými emocionálnymi výbuchmi. Rozdiel medzi vzdorom a bežným vyjadrením nesúhlasu môže byť tiež v trvaní, povahe takéhoto správania, ako aj v motivácii a v emocionálnom pozadí,“ uvádza psychologička.
Odstúp a počkaj, rodič
Dieťa, ktoré je na vrchole svojho neprimeraného prejavu, nebude vnímať to, čo mu rodič hovorí. „Rovnako ako my dospelí, keď sme nahnevaní, alebo prežívame nespravodlivosť a silnú frustráciu, zväčša nevnímame, keď nám niekto iný chce situáciu vysvetliť. Často sa dá s dospelým rozumne porozprávať až vtedy, keď sa upokojí. S deťmi je to rovnako. Keď je dieťa v silnej emócii, nepočúva. Jeho mozog nie je v stave prijímania. Čas na vysvetlenie, validizáciu pocitov, pomenovanie potrieb a nájdenie riešenia príde, až keď sa upokojí, keď prestane plakať, keď prestane kričať. Keď sa bude cítiť v bezpečí,“ poukazuje psychologička.
„Keď pochopíme a prijmeme, že deti ešte nevedia byť nezávislé a nie sú zatiaľ schopné samostatne sa upokojiť či ovládať svoje emócie a naučíme sa s nimi komunikovať aj v momentoch, keď sa necítia dobre, pomôžeme im minimalizovať stres a frustráciu v prvých rokoch života. Postupne sa aj ony naučia komunikovať s nami o svojich pocitoch,“ myslí si psychologička. Dobrým spôsobom je podľa odborníčky to, že rodič opisuje, ako sa v rôznych situáciách cíti a čo prežíva. Rovnako účinné môže byť aj vyjadrenie dojmu rodiča, čo sa mu zdá, že sa s jeho dieťaťom deje: „Asi sa teraz hneváš, ale toto ti nemôžem dovoliť, mohol by si si ublížiť.“
13 rád, ako zvládnuť obdobie vzdoru
Aké sú dlhodobé dôsledky, ak rodičia neprimerane reagujú na obdobie vzdoru?
„Ťažkosti s vyjadrovaním emócií, nadväzovaním vzťahov a zdravým sebavnímaním,“ konštatuje psychologička a pridáva dôležité upozornenie: „Dieťa sa učí z toho, čo vidí u svojho rodiča. Na konci to budú práve tieto skúsenosti, pomocou ktorých sa naučí narábať so svojimi emocionálnymi stavmi. Ak chceme, aby sa naše dieťa správalo alebo prejavovalo určitým spôsobom, musíme mu najprv ukázať, ako to vyzerá. Najviac sa učí od nás, z našich prejavov a rád. Nečakajme, že tieto veci pochopí samo bez nášho vedenia. Hlavne ak to, čo od nich vyžadujeme, nedokážeme spraviť ani my sami. Preto vystupuje do popredia dôležitá schopnosť rodiča ovládať vlastné emócie, aj keď to nie je vždy ľahké. Prítomné zlyhania z vás nerobia zlého rodiča, rovnako tak ako neprimerané prejavy nerobia z vášho dieťaťa zlé dieťa,“ hovorí na záver Bražinová.
Neprimerané prejavy nerobia z vášho dieťaťa zlé dieťa
Pokoj. Trpezlivosť. Pozornosť. Blízkosť. Tieto štyri princípy môžu rodičom pomôcť zvládnuť toto náročné obdobie. Jednou z primeraných reakcií je dať voľbu možnosti, no nezabúdať na hranice.