Keď sa dieťa zrúti: Čo môže byť spúšťačom a ako mu pomôcť

PhDr. Andrea Baranovská PhD. | 3. január 2023
Keď sa dieťa zrúti

Zrútenie sa. Ako sa odlišuje od výbuchov zlosti? Ide o reakciu dieťaťa, keď je presýtené svojimi pocitmi.

Akoby ich bolo priveľa a ono ich nevie zvládnuť. Môže ísť o podráždenie vyvolané zvukmi, senzorickými podnetmi, chuťami a textúrami. Tento jav nazývame zmyslové preťaženie. Príkladom môže byť zábavný park so svetlami a hlukom, kolotoče, nákupné centrá... Rovnako môže do úplného zrútenia sa prerásť aj výbuch hnevu, ak trvá pridlho.

Vzdor: Nehrajme hru, kto z koho
Prečítajte si tiež:

Vzdor: Nehrajme hru, kto z koho

Zrútenie sa - ako reagovať

Zrútenie sa je reakcia dieťaťa spracovať priveľa vstupných podnetov naraz. Príliš podnetov býva náporom aj na psychiku dospelého, nieto ešte dieťaťa, ktoré často nemusí chápať ani súvislosť medzi nimi. Je to, ako keď si idete napustiť vodu do pohára, aby ste sa napili. Ak ju nalievate pomaly, viete ju zastaviť, ale ak prudko, otočíte kohútikom a jediné, čo dosiahnete, je silný prúd vody a jej vystreknutie z pohára naokolo. 

Takto funguje zrútenie založené na zmyslovom preťažení. Hluk a svetlá v zábavnom parku, obchodnom dome – dokonca aj priveľa hračiek, priveľký výber možností – sú senzorickými vstupmi, ktoré zaplavujú mozog dieťaťa, a to nie je schopné sa s tým vyrovnať. Preto nastáva prvotná inštinktívna reakcia, akoby dieťa bolo v ohrození života a to – boj alebo útek. 

Nadmerné zaťaženie vyústi do kriku, plaču, agresívneho správania voči sebe alebo rodičovi, úteku až úplnému zrúteniu sa. 

Príčiny záchvatov hnevu a zrútenia sú iné 

Kľúčovým rozdielom je to, že:

  • záchvat hnevu má svoj dôvod a účel. Dieťa hľadá odpoveď.
  • zrútenie je reakciou na niečo. Môže začať ako záchvat hnevu, ale väčšinou je mimo kontroly dieťaťa. Záchvat hnevu je dieťa schopné zastaviť, keď dostane, čo chce, alebo ho rodičia odmeňujú za prijateľné správanie. 

Zrútenie má tendenciu končiť buď:

  • únavou dieťaťa
  • premiestnenie sa do pokojnejšieho – na podnety chudobnejšieho prostredia – môže deťom pomôcť nadobudnúť nadvládu nad sebou – napr. môže byť pokojnejšie hneď, ako opustíte nákupné centrum.

Spúšťač zrútenia 

Na to, aby sme úspešne prekonali a zvládli zrútenie sa, je nutné spoznať spúšťač. Ten býva rôzny – môže ísť o:

  • emočné preťaženie,
  • zmyslové preťaženie,
  • bolesť,
  • strach,
  • neočakávané zmeny;
  • určité prostredie ap. 

Spoznaním týchto spúšťačov môžete regulovať správanie svojho dieťaťa a postupne mu pomáhať prekonávať napätie. Všímajte si, kedy dochádza k eskalovaniu správania vedúcemu k zrúteniu. Ak zachytíte príznaky skoro, môžete seba i dieťa upokojiť.

Takými výstražnými znakmi pred zrútením môžu byť: 

  • problémy s odpovedaním na otázky;
  • dieťa začína opakovať vety a myšlienky stále dookola;
  • odmieta spolupracovať a na príkazy reaguje vzdorom alebo ich ignoruje;
  • snaží sa potlačiť zvuky, obmedziť zrakové podnety, chce utiecť a skryť sa;
  • je nepokojné – akoby hyperaktívne;
  • sťažuje sa na fyzické problémy – bolí ho hlava ap. 

Buďte trpezlivý, vaša netrpezlivosť zvyšuje stres dieťaťa a zhoršuje jeho stav. 

Čo robiť počas zrútenia 

  • Zabezpečte bezpečnosť okolia – aby dieťa počas záchvatu neublížilo sebe ani ostatným.
  • Buďte pokojný – často pomáha objatie alebo dotyk, ale niekedy to môže zrútenie ešte vystupňovať. Zistíte to len pokusom a omylom. Stále si však treba udržiavať pokojný hlas a reč tela.
  • Nechajte mu priestor. Ak ste na verejnosti, presuňte sa do pokojnejšieho prostredia, rovnako i doma. Ak to nie je možné, požiadajte okolie, aby vám poskytlo priestor.
  • Znížte počet podnetov. Zhasnite, buďte ticho – stíšte zvuky ap.
  • Zvážte spúšťač a reakciu – možno prerušiť nákup, zmeniť prístup ap. 

Čo robiť po zrútení:

  • Dajte dieťaťu čas na zotavenie.
  • Nájdite si čas na rozhovor – aby dieťa pochopilo, čo sa stalo. Nie je správne to robiť ihneď po zrútení, dieťa môže byť vyčerpané. Pri rozhovore musíte byť struční a neopakovať sa. Uistite sa, že vám rozumelo – nechajte ho, aby zopakovalo, čo ste povedali ap. 

Sledovanie záchvatov hnevu alebo zrútenia dieťaťa je pre rodiča veľmi stresujúce, rovnako môžu prevládať obavy z reakcií okolia a sociálny tlak. Rodič môže mať pocit, že nie je dobrý. Treba si však uvedomiť, že pre toto vývinové obdobie je tento typ správania typický. Dieťa vyrastá v spoločnosti a musí sa naučiť prispôsobiť sa jej. Ak sa rodič naučí zvládať tento tlak a prestane sa báť toho, že ho dieťa prestane mať rado, aj správanie dieťaťa sa zlepší. 

Rodičia si musia uvedomiť, že určité napätie medzi ním a dieťaťom je potrebné. Dieťa preto, aby sa naučilo zvládať situácie a dokázalo sa uplatniť vo svojom živote, nemôže dostať všetko, čo chce. Musí sa naučiť požiadať o to, čo chce, naučiť sa nájsť správne cesty, ako dosiahnuť svoj cieľ a nie to, že jeho potreby a priania budú naplnené skôr alebo vo chvíli, keď ich prejaví. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: