Vzdor: Nehrajme hru, kto z koho

Redakcia | 21. december 2022
Vzdor

Neudržiavajte opozíciu s dieťaťom a stoj čo stoj mu nechcite dokázať „kto tu velí“.

Ako na to, keď sa už ocitnete v situácii vzdoru? 

  1. Vložte sa skôr do úlohy pozorovateľa ako aktívneho hráča. Ani racionálnym vysvetľovaním, ani hnevom totiž situáciu nevyriešite. Vysvetľovanie v zmysle: „Teraz nemôžeme ísť na ihrisko, musíme ísť nakúpiť, už doma nemáme jogurtíky.“ fungovať nebude...
  2. Buďte empatickí. Skúste sa vložiť do vášho dieťaťa a porozumieť mu, po čom tak veľmi túži. Reagujte najprv na jeho túžbu, rozprávajte sa o nej. „Ty máš rád/-a ihrisko, že? Veľmi by si tam chcel/-a ísť. Aj ja tam rada chodím.“
  3. Pomenujte emóciu a nie stav bytia. „Viem, že cítiš hnev, pretože teraz nemôžeme ísť na ihrisko.“
  4. Navrhnite dieťaťu inú možnosť na výber. „Pôjdeme na ihrisko po tom, ako nakúpime alebo pôjdeme k babinke pozrieť psíka?“
  5. Ak sa túžba dieťaťa nedá splniť, nastavte hranicu. „V stredu na ihrisko nechodíme, chodíme na plávanie.“
  6. Ak sa už neviete vyhnúť situácii a vaše dieťa je v amoku, skúste ho silno objať, prípadne mu umožnite, aby dokázalo tento prebytok energie nejako fyzicky vyventilovať: behať po záhrade, vyliezť na strom (s vašou pomocou), dupať nohami...

Obdobie vzdoru obvykle trvá pár týždňov, ak ho ako rodičia nepodporujeme

Teda sa neudržiavame v opozícii s dieťaťom a stoj čo stoj mu chceme dokázať „kto tu velí“. Ak však máte pocit, že správanie dieťaťa vo vás vyvoláva pocit bezmocnosti, prípadne neviete, ako správne reagovať, neváhajte osloviť odborníkov. Sú tu pre vás a vaše deti. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: