Empatia pomôže v období vzdoru viac ako dohováranie

Empatia pomôže v období vzdoru viac ako dohováranie

2.12.2017 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Možno ste niečo podobné zažili. Čakáte v dlhom rade na pošte spolu so svojím 2-ročným dieťaťom. Dieťa je už nervózne, začne vás ťahať za ruku a kričí „Chcem piť!“.

Fľaša s vodou je už prázdna a automat s nápojmi na pošte je pokazený. Dieťa kričí čoraz hlasnejšie. Čo urobíte?

Takto môžete reagovať, keď dieťa vzdoruje

  • Pokúsite sa dieťaťu vysvetliť situáciu: „Zlatko, automat nefunguje. Musíš chvíľu počkať, kým to tu vybavíme, potom pôjdeme kúpiť džúsik. Teraz buď chvíľu, prosím, ticho. Mamka musí niečo vybaviť.“
  • Cítite sa trápne, pretože ľudia sa tu na vás pozerajú. Preto sa snažíte dieťa umlčať: „Ako sa to správaš? Môžeš byť, prosím ťa, už konečne ticho?“
  • Snažíte sa vžiť do jeho kože: „Máš smäd, však? Napiť sa tak vody alebo džúsu, to by bolo teraz super osvieženie! Veľmi by som si priala, aby automat fungoval – hneď by som ti kúpila malinovku.“
  • Neviete, čo robiť, lebo situácia nemá riešenie. Dieťa ignorujete, veríte, že sa upokojí, keď si ho nebudete všímať.

Ktorá z reakcií je najvhodnejšia?

Podľa známeho psychológa Haima Ginotta (1965) je najlepšom reakciou na negatívne emócie detí naša empatia (odpoveď C). Hoci by sa nám mohlo zdať, že ňou iba prilejeme olej do ohňa, uznanie emócií a ich pomenovanie funguje ako ventil na vypustenie pomyselnej pary, ktorá dieťaťom lomcuje.

Viaceré výskumy potvrdzujú, že meta-emócie rodiča, teda jeho schopnosť zrkadliť emócie dieťaťa, majú pozitívny výchovný efekt, a to z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska.

Deti, ktorých rodičia zrkadlia a pomenúvajú emócie a nepopierajú ich negatívne pocity, majú neskôr lepšiu schopnosť upokojiť sa, regulovať vlastné emócie a celkovo prejavujú vyššiu emocionálnu inteligenciu (napr. Gottman, 2001).

Empatická reakcia na nevhodné správanie

Takže, keď sa vaša ratolesť pri najbližšej príležitosti rozplače v obchode, či hodí sa na zem na ulici, namiesto vysvetľovania skúste len povedať, ako sa asi práve cíti. Dajte najavo, že viete, prečo mu je zle.

Prípadne si spomeňte, ako ste sa cítili v podobnej situácii vy (keď ste boli unavená/ý, alebo keď ste niečo veľmi chceli a nemohli to mať) a povedzte mu to. Možno sa vám takáto reakcia zdá nedostatočná – radi by sme dieťaťu pomohli, vysvetľujeme mu problém a navrhujeme riešenia, alebo ho chceme „vychovávať“.

Ale ako našim deťom, aj nám v podobnej situácii lepšie padne, keď nás niekto v našom trápení pochopí, než ako by nás mali poučovať alebo vysvetľovať, čo možno už aj sami vieme.

Zdroje:
Ginott, Haim G.: Between parent and child: New solutions to old problems. Oxford, England: Macmillan. (1965). 223 pp.
Gottman, John: Meta-emotion, children's emotional intelligence, and buffering children from marital conflict. In Ryff, Carol D. (Ed); Singer, Burton H. (Ed), (2001). Emotion, social relationships, and health. Series in affective science., (pp. 23-40). New York, NY, US: Oxford University Press, viii, 289 pp.

Komentáre