Môj zlatý, mňa nevytočíš alebo Ako mama vymyslela zlepšovák
Už je to nejaký ten piatoček, čo máme doma vzdorovitého malého čerta, a poviem vám, nie je to med lízať. A tak ako na nič počas toho, ako váš potomok rastie, ani na toto malebné obdobie sa nedá pripraviť. ALE...
Ak sa zatiaľ tešíte LEN z bábätka, ktoré okrem občasného zamrnkania, keď sa mu niečo nepáči, sa prejavuje len odzbrojujúcimi úsmevmi, vedzte, že nič netrvá večne a vy sa jedného pekného dňa zobudíte a všetko bude PROBLÉM. A keď vravím všetko, myslím tým naozaj VŠETKO!!!
Najprv JA, potom TY! AKO zladiť vlastné potreby s potrebami dieťaťa
Ak vás ničí plač bábätka, počkajte si na VZDOR
Nechce ísť do škôlky, nemôžem mu zamiešať jogurt, nemôžem spievať (ja, ktorú ma spev sčasti živí!), zavesila som mu bundičku na vešiak nesprávnou „technikou“, spadlo mu autíčko, nestihla som prepnúť na JIM JAM v limite 5 sekúnd, nedávajú práve Požiarnika Sama, chce okamžite babinkuuu, chce gumového macíka, chce ďalšieho, NIE červeného ale žltéhooo, ale veď on chce predsa čokoláááduuu...
Nádych, výdych...
Najhoršie na tom celom vlastne je, že každý akútny problém dáva malý „nerváčik“ najavo neznesiteľným revom a zadúšajúcim plačom. Nuž čo, muži, tí utekajú do práce, ale čo my, ktoré pracujeme na pol úväzku a musíme si to s malými „čertami“ odkrútiť väčšinu časť dňa? Ja viem, už zasa sa sťažujem, ale spomeňte si na mňa, keď budete chcieť byť NONSTOP na infúzii s koktailom lexaurinu a vína.
Na druhej strane, v takýchto chvíľach, keď musíte siahnuť na dno svojich duševných síl, vám napadnú tie najlepšie riešenia. Mám s tým skúsenosť.
Naposledy, pri ďalšom hysterickom výleve môjho drahého syna, mi napadol takýto zlepšovák. OK, asi som fakt nevynašla Ameriku, ale mne to zabralo.
Píšu redaktorky MAMA a JA: Čo ma naučilo MATERSTVO
Mama, pohoda...odstrihni sa
Keď TO príde, znenazdajky, ako to deti majú vo zvyku, predstavte si, že to, čo práve predvádza vaše dietko, ako vreskot práve vraždeného dobytka, poprípade trieskanie sa o stenu či bar v detskom centre, pre vami neznámu príčinu alebo pre hlúposť typu: okamžite chcem ten croisááánt!!! – že to všetko je len primitívna komédia, na ktorej sedíte v multiplexe.
Predstavte si, že sa pritom jednou rukou džgáte pukancami, druhou ich zapíjate presladenou kolou, a to všetko s polohybernujúcim mozgom. Máte to? Ja som to v inkriminovanú chvíľu aplikovala a je to MEGA! Jednoducho, som sa na chvíľu odstrihla. Síce som sa tvárila, že som tam s ním a držala ho pevne v náručí, ale myšlienkami som bola ďaleko od reality.
Istotne som na chvíľu so svojím nepríčetným úsmevom a neadekvátnym pokojom vzbudila pozornosť osadenstva herne, totálne v nesúlade s amokom dieťaťa, ktoré akoby v tú chvíľu ani nebolo moje.
Je to len obdobie, je to len obdobie...
Každopádne, túto fintičku s veľkým F som potom aplikovala ešte mnohokrát a pomerne úspešne. Ono, aj keď to nezaručí okamžité utíšenie sa maloletého jedinca, aspoň vy si ušetríte adrenalín a poškodenie ďalších neurónových synapsií. Na nezaplatenie. Bez alkoholu a liekov. Terapia ako lusk.
P.S.: Je to len obdobie, ako vraví moja kamka Kristína Tormovie a keby aj nie, materstvo je nádherné. Vždy to budem tvrdiť, nech sa deje, čo sa deje. A ešte, že matky si musia vzájomne pomáhať. Mier. V duši a tak všeobecne...
