Moje dieťa KLAME - čo to hovorí o jeho charaktere?
Možno ste sa s tým u svojho drobca stretli už aj vy. Zaklame. Raz, dvakrát... A vám ostane rozum stáť. Kde sa to v ňom berie...? Ak drobec prvý raz zaklame, neznamená to, že má vážne problémy so správaním – alebo ich bude mať v budúcnosti.
Klamstvo by sme mohli definovať ako nepravdivé vyhlásenie, ktorého cieľom je oklamať toho, komu je hovorené. Často sa spája s chápaním morálky. Posudzovanie klamstva je výrazne prepojené s úrovňou reči a jazyka. Kým dieťa nerozpráva – nevie povedať aspoň áno alebo nie, tak o klamstvách neuvažujeme. Rovnako neskôr – od 2. roka života dieťaťa rozlišujeme klamstvo a fabuláciu.
12 tipov pre rodičov malých klamárov
Ja som to nebol...
Najčastejšie sa s klamstvom u malých detí môžeme stretnúť v prípadoch, keď ich pristihneme, že zjedli niečo, čo nemali, alebo urobili niečo, čo im bolo zakázané. Rodičia sa potom často pýtajú: Zjedol si to? Rozbil si to? A dieťa povie nie. Deti vo veku do 2 – 2,5 roka sú príliš malé na to, aby rozumeli klamstvu ako morálnej dileme, alebo ho chápali vo vzťahu k narušeniu morálnych pravidiel. Nerozmýšľajú pred tým, ako rozprávajú, nedokážu ani pochopiť následky svojich činov. To znamená, že lož je okamžitá odpoveď na stresovú reakciu – ktorou môže byť nahnevaný hlas rodiča, krik ap. Konajú v pude sebazáchovy – chcú, aby všetko bolo zase OK – nekonajú v úmysle klamať.
Pochopenie morálnej dilemy a toho, čo klamstvo je, začína okolo 3. roku. Ale ani to neznamená, že dieťa si je vedomé všetkých dôsledkov a následkov. Bude trvať ešte aspoň 10 rokov, kým sa lož začlení do jeho morálneho povedomia ako súčasť morálnych hodnôt. Dovtedy dieťa využíva lož ako jednoduchšiu cestu.
Obdobie, keď sa deti naučia klamať, je medzi 2 až 4 rokmi. Malé dieťa však neklame preto, aby rodiča zranilo a zradilo. Klame, aby sa jeho svet, ktorý sa kvôli niečomu vychýlil, vrátil späť do bezpečia.
Prvé klamstvo je vlastne míľnik
Ak drobec prvý raz zaklame, neznamená to, že má vážne problémy so správaním – alebo ich bude mať v budúcnosti.
Klamstvo je súčasťou emocionálneho a intelektuálneho vývinu dieťaťa. V normálnom vývine zohráva pozitívnu úlohu. Je totiž prepojené s nezávislosťou, emocionálnou kontrolou a zaujatím určitého stanoviska. Môžeme teda povedať, že prvé úspešné klamstvo je určitým spôsobom vývinovým míľnikom. Naznačuje, že dieťa objavilo, že jeho myseľ a myslenie je nezávislé od rodičov. Toto poznanie mu umožňuje vytvárať si hranice medzi svojimi vlastnými túžbami, myšlienkami a emóciami druhých ľudí.
Tým nehovorím, že je potrebné tento míľnik oslavovať. A už vôbec nie pred dieťaťom. Je však dôležité si uvedomiť, že postoj rodiča a jeho reakcia ovplyvnia, ako sa dieťa ku klamstvu postaví a akým spôsobom ho bude využívať.
Učí sa (klamať) OD NÁS
Dieťa sa učí klamať od ľudí vo svojom okolí. Možno si ako rodič poviete, že veď predsa vy neklamete, a preto sa to dieťa nemalo ako naučiť od vás. Ale – „Pozri, aký je ten človek strašný!“ – zakričí dieťa na ulici a ukáže prstom. „Nepáči sa mi to“ – povie na darček od babky alebo dedka. „Fuj“ – na jedlo, ktoré mu nechutí na návšteve. Ako sa zachováte? Čo mu poviete? Akým spôsobom sa ospravedlníte ostatným?
Dospelí okolo dieťaťa mu postupne ukazujú, že povedať absolútne všetko, čo si myslí, nie je celkom správne a je potrebné niektoré veci nehovoriť. A niekedy hovoríme nepravdu, len aby sme druhým neublížili... Dieťa pozoruje aktívne klamstvá ľudí okolo seba. Vidí, že tí, ktorí mu hovoria, že nemá klamať, klamú tiež a vôbec sa za to nehanbia. Mnohé lži, ktoré dospelí hovoria, ako lži vôbec neberú – skôr ako lichôtky, zľahčovanie, výhovorky ap. A deti sa učia príkladom.
Ste prísni rodičia? Vaše deti sa naučia efektívne klamať!
Asi od 4. roka deti klamú z rovnakých dôvodov ako dospelí:
- vyhýbanie sa trestu
- získanie odmeny alebo niečoho, čo chcem
- ochrana pred trestom alebo dôsledkami svojich činov
- zvýšenie sebaúcty
- získanie pozornosti rodičov
U adolescentov sa k dôvodom klamstva pridružuje ešte potreba ovládnuť situáciu a získať moc, ochrániť svoje súkromie, chrániť priateľov ap.
Dieťa klamstvo využíva vtedy, keď sa snaží zmeniť situáciu podľa svojich predstáv – to znamená, že ak sa malého dieťaťa spýtate, či rozbilo vázu, bude klamať preto, že sa zľakne hlasu rodiča, alebo sa chce vyhnúť trestu, alebo ak si vymyslí zlodeja, ktorý prišiel a rozbil vázu, chce získať pozornosť svojich rodičov.
Fabulácia
Hovorí sa, že deti majú veľkú fantáziu a predstavivosť, no tie im neslúžia na to, aby otvorene klamali. Predstavivosť dieťaťa okolo 3. roku mu bráni poznať, čo je skutočné a čo nie. Často sa stane, že dieťa začne rozprávať príbeh a ten sa mu vymkne z rúk – pridáva doň čokoľvek, čo mu napadne. Je zaujímavé, že ak by dokázalo posúdiť reálnosť svojich ideí, klamstvo by mu mohlo prejsť, ale v tomto veku sú deti zlí klamári, ich klamstvá sú neuveriteľné. A práve tieto klamstvá nazývame fabulácie.
Dieťa si neuvedomuje, že rodič rozmýšľa o tom, čo mu dieťa rozpráva a dokáže rozpoznať aj jeho úmysel. Preto deti často klamú v nesprávnom čase, mieste alebo nedomýšľajú súvislosti. Napr. si drobec vôbec nemusí uvedomiť, že ho rodič mohol vidieť z kuchyne, ako je čipsy, ktoré má zakázané, neuvedomí si, že má špinavé ústa ap.
Okolo 4. roku už dieťa vie, že klamať nie je správne, a preto sa snaží buď hovoriť pravdu alebo sa naučí klamať lepšie. Od 4. roku už dokážu zvažovať po kognitívnej stránke aj nastavenie dospelého. Nie je ešte schopné odolať pokušeniu – stále prevláda potreba získať to, čo chce hneď, ale už vie, že keď klame, je to nesprávne.
Práve schopnosť rodičov odhaliť odmalička klamstvá detí, ich v detských očiach povyšuje. Deti vo veku 5 rokov často hovoria, že rodičia vedia všetko, preto sa im neoplatí klamať.
Pravda, či lož? TOTO vám prezradí mimika vášho dieťaťa
Je klamstvo problém?
Kedy je to ešte „normálne“ klamstvo a kedy už nie? U detí predškolského veku môže byť „vymýšľanie si“ neskutočných vecí dôsledkom potreby pozornosti a nemusí ísť o patologické klamstvo. Je to len neschopnosť dieťaťa rozlíšiť hranice reality a sna – keď napr. rozpráva o darčeku, ktorý mu dali rodičia, a pritom nič nedostalo. Preto je potrebné, aby rodičia v takomto prípade opravili dieťa, a pomohli mu pochopiť hranice. Deti majú pre klamstvo dôvod – je potrebné ho poznať. Označkovanie dieťaťa ako klamára, jeho trestanie môže viesť, paradoxne, k tomu, že sa bude snažiť klamať lepšie, aby ho nabudúce nechytili.
VAROVNÉ SIGNÁLY:
- dieťa klame často a bez zjavného dôvodu
- má problémy so zvládaním emócií – prežíva intenzívny hnev (nie vývinovo podmienené výbuchy zlosti)
- má tendenciu klamstvom manipulovať a ovládať iných
- klamstvá sa stupňujú a zhoršujú
Hoci sa tieto príznaky vyskytnú, môžu postupne odznieť – pri správnom postoji rodiča. Klamstvá bývajú veľmi časté medzi 3. – 8. rokom života. Potom sa stávajú premyslenejšie a sú častejšie zamerané na posilňovanie vlastnej sebaúcty a potrebu vyhnúť sa trestu. Je paradoxom, že deti začínajú klamať častejšie vtedy, keď sa zvyšuje ich schopnosť rozpoznávať to, čo je dobré a zlé. Ich pochopenie a porozumenie dôsledkom ich núti vyhýbať sa následkom svojich činov. Klamstvo tiež môže byť nástrojom pre vyskúšanie si nových zručností.
PREČO klamú?
Odpoveď na túto otázku je veľmi dôležitá.
- Je to preto, aby zakrylo niečo, čo by ho mohlo dostať do problémov?
- Skúša vás, ako zareagujete?
- Snaží sa byť zaujímavejšie?
- Chce na seba upútať pozornosť?
- Chce niečo získať?
- Nechce zraniť vaše city?
Uvedomte si, že klamstvo neznamená koniec sveta, nejde o rozpad osobnosti ani krízu morálky. Je to niečo, čo vám naznačuje, že dieťa je zdravé a normálne sa vyvíja. Nepomáha hrať sa na detektíva a dokazovať dieťaťu, že nemá pravdu.
Krikom nič nezískate – ak dieťa povie, že mu je zima a matka tvrdí, že to nie je pravda a bude sa snažiť dokázať, že mu zima byť nemôže, čo získa? Morálne zadosťučinenie, že prichytila dieťa pri klamstve, jej nezabezpečí, že dieťa nebude klamať. Rodič si má vybrať, ktoré bitky bude bojovať... Ak dokážeme drobcovi, že zjedlo čokoládu, pretože má pusu špinavú, ale nevyvodíme z jeho klamstva a správania dôsledky, tak to spôsobí, že dieťa si dá nabudúce väčší pozor, aby nebolo prichytené. Cieľom je rozvíjať morálne myslenie dieťaťa a jeho schopnosť prevziať zodpovednosť za svoje činy.
Lož má krátke nohy: O klamstvách v detskom veku
DOBRÉ RADY, aby dieťa neklamalo:
1. Buďte vzorom – ak chcete, aby vaše dieťa neklamalo, neklamte ani vy.
2. Nerobte nič, kým ste nahnevaní, rozrušení..., najprv vychladnite. Ak prídete na to, že dieťa klamalo, potrebujete konať s chladnou hlavou, aby ste mohli s ním rozprávať – ak budete kričať, že klamstvo je zlé, nesprávne, dieťa si zapamätá len strach, ktorý z vás má a bude klamať, aby sa vyhlo hnevu – spojí si dokopy zlé udalosti.
3. Učte ho zodpovednosti za jeho činy tým, že bude cítiť následky svojich rozhodnutí. Musí vedieť, že každé správanie vedie k niečomu.
4. Zvážte, prečo klame – čo mu má klamstvo priniesť? Tomu prispôsobte svoje konanie.
5. Poukážte na dôsledky klamstiev napr. v príbehoch a rozprávkach. Vysvetlite rozdiel medzi klamaním, rozprávaním – vymýšľaním si príbehov a mlčaním v určitých situáciách.
6. Ukážte, že klamať nie je v poriadku. Rodina je prostredím, kde sa môže cítiť dostatočne bezpečne, aby nemuselo klamať. Vysvetlite mu, že aj keď ste nahnevaný, neznamená to, že jeho klamstvom sa to zlepší.
7. Nájdite si čas a rozprávajte sa s dieťaťom o rôznych témach – nie až keď k problému dôjde.
8. Neobviňujte ho z klamstva, ale skôr mu povedzte, že klame. Nevyšetrujte ho stále, aby to neviedlo k väčšiemu klamaniu – dieťa do 6 rokov nekriticky prijíma názor svojich rodičov na seba. Ak mu budete tvrdiť, že je klamár, stane sa ním.
9. Umožnite mu neklamať – pozitívne posilňujte čestné a otvorené správanie. Vyzdvihujte jeho odvahu, keď v ťažkej situácii povie pravdu.
10. Naučiť dieťa čestnému konaniu je beh na dlhú trať, nezabúdajte na to.