Lož má krátke nohy: O klamstvách v detskom veku
Aj u vás doma sa dejú podivuhodné záhady? Zmizne tabuľka čokolády, ale nikto ju nezjedol. Biela stena v obývačke je popísaná fixkami, ale umelec zostáva nevypátraný. „Ja som to nebol, mami!“ tvrdia naši najmenší tvrdošijne. Ale rodičia vedia, že pravda je iná...
Keď začnú deti klamať, naučili sa niečo pozitívne, totiž vedieť sa vcítiť do iných. Už 4 – 5-ročné deti sú schopné vnímať perspektívu svojho náprotivku. A práve toto je predpokladom pre každé klamstvo. Napokon, experimenty to dosvedčujú.
Experiment
Príklad: Pred očami detí položí dospelý autíčko do žltej zásuvky. Potom jedno dieťa miestnosť opustí a autíčko putuje do zelenej zásuvky. Keď sa teraz opýtame ostatných detí, kde má chlapec hľadať hračku, odpovedajú najmenšie deti: „V zelenej zásuvke.“
Dôvod: Deti do štyroch rokov si nevedia predstaviť, že by iná osoba nemala tú istú úroveň vedomostí ako ony samy. Pre ne teda nie je možné chlapca oklamať. Staršie deti mu však môžu zmenu zatajiť. Sú si vedomé toho, že ony samy vedia niečo, čo chlapec nevie.
Presne takto isto sa správa dieťa pri „krádeži“ čokolády: ono verí, že môže mamu oklamať, lebo nespozorovala jeho návštevu v poličke so sladkosťami. Ale čo malý švindler nevie: stopy po čokoláde na tričku, rúčkach či nábytku a ústa zafúľané od sladkej maškrty ho prezradia!
Ako by mali teraz rodičia reagovať? Len žiadnu paniku!
Nemali by byť zdesení z klamstva. Deti sa totiž ešte len začínajú učiť zaobchádzať s pravdou tým, že experimentujú, testujú hranice.
TIP PRE RODIČOV: Porozprávajte sa s dieťaťom o téme, ale postupujte opatrne. Často je hanba pri prichytení už aj tak veľká. Vtedy stačí povedať „viem, že je to inak“, kým sa pristihnuté dieťa neupokojí. Veľa detí sa prezradí už v momente klamstva – aj bez čokoládových fľakov. Nevedia totiž ešte používať maskovacie stratégie nás dospelých, napríklad pozerať sa pokojne niekomu do očí. Namiesto toho zmrštia tvár alebo sa smejú, prípadne uhýbajú pohľadom. Rodičia by vtedy nemali reagovať zlostne alebo potrestaním dieťaťa. Najlepšie je vysvetliť mu, čo klamstvá spôsobujú, a to sklamanie a nedôveru. Dôležité je, aby sa dieťa dozvedelo: Môžeš nám povedať všetko, my ťa neodsúdime. Moralizujúce kázne nemajú zmysel. Morálka je dimenzia, ktorej ešte malé deti nerozumejú. Svedomie sa vytvára až vo veku 10 – 12 rokov. Dovtedy deti preberajú normy dospelých bez racionálneho uváženia.
Jeden háčik pri výchove k čestnosti
Vo svete dospelých sú klamstvá na dennom poriadku. Ako často človek počas dňa nehovorí pravdu, o tom hovoria najrôznejšie odhady. Podľa výskumov z Nemecka a USA klame človek dvakrát denne. Našťastie je len málo klamstiev obrovských rozmerov. Často sa chceme „len“ vyhnúť návšteve a vymýšľame výhovorky. A niekedy takéto lži servírujeme dokonca i vlastným deťom. „Nemôžeme kúpiť loptu. Hračkárstvo je už dávno zavreté,“ vysvetľuje otec svojmu nariekajúcemu synovi. V skutočnosti bude ešte aspoň tri hodiny otvorené. Tu musia dávať rodičia pozor: „Nemôžem hrešiť svoje dieťa, lebo ma oklamalo, a o niečo neskôr ho poprosiť, aby ma zaprelo do telefónu.“ Ďalej by sme nemali deti miasť. Keď povieme „áno, áno, zajtra“, musí to byť záväzné, a nielen pohodlná výhovorka. A ak chválime nejaký výtvor dieťaťa, mal by to byť náš čestný názor, nie lacná útecha.
Pravdu musíme hovoriť najmä v týchto prípadoch:
- ak sme zahodili rozbitú hračku, lebo sme ju považovali za bezcennú,
- ak sa nás dieťa pred návštevou lekára opýta, či to bude bolieť,
- ak chceme odísť preč z domu, kým dieťa spí – aj keby to malo mať nepríjemné dôsledky.
„Teta, prečo máš fúzy?“
Keďže deti ešte nevedia klamať zo zdvorilosti alebo nevedia jednoducho svoj názor zamlčať, dostávajú seba a svojich rodičov niekedy do „trápnych“ situácií. Tak napríklad oznámi dieťa jednej mamičke na detskom ihrisku bez okolkov, že jej dieťa je škaredé alebo sa jej spýta, prečo má fúzy. Deťom tohto veku ešte chýba poznanie, že takéto vyjadrenia môžu zraňovať. Berlínski vedci sledovali problém milosrdných lží. Načrtli deťom nasledovnú situáciu: Mama tvojej kamarátky upiekla koláč, ktorý ti nechutí. Ako by si odpovedal/a, keby sa ťa opýtala: „Je koláč dobrý?“ 71 % šesťročných detí udalo, že by povedali pravdu. U 10-ročných by bolo čestných iba 15 %. Čím sú deti staršie, tým skôr teda akceptujú klamstvá z ohľaduplnosti.
TIP: Čo robiť, keď je situácia trápna?
Situáciu vysvetliť! Teda napríklad: dieťa slovne komentovalo nepeknú jazvu na tvári neznámej ženy. Treba mu vysvetliť, že pani s jazvou mala pravdepodobne ťažký úraz, a preto nebolo pekné reagovať na jej výzor.
Klamstvá u školákov
Keď klame malé dieťa a rozpráva podivuhodné príhody, napríklad deťom v materskej škole o tom, že strýko je nevyliečiteľne chorý na rakovinu, hoci v skutočnosti prekypuje zdravím, dá sa to ešte ako-tak tolerovať. U školákov to však vyzerá trochu inak a príčiny klamstiev môžu byť najrôznejšieho rázu. Príkladom je Roman, ktorý poškrabal kľúčom susedovo auto a teraz to popiera. Otec je celý bez seba.
Približne s nástupom do školy, teda v 6-7 rokoch, už deti vedia rozlišovať, kedy je klamstvo v primerané (napr. tzv. „milosrdná“ lož) a kedy je nie. Rodinná atmosféra dôvery je pritom najdôležitejším predpokladom pre rozvoj otvorenosti a čestnosti a zabraňuje tomu, aby dieťa klamalo. Ak sa cíti bezvýhradne milované, potom sa vie priznať aj k chybám a nemá príčinu klamať. Ak dieťa klame stále znova a znova, deje sa to väčšinou úplne vedome. Existujú najrôznejšie príčiny, prečo deti tohto veku klamú: strach z trestu alebo prianie byť uznávaný sú pritom na prvom mieste.
Kedy sú už deti na klamstvá z fantázie veľké?
V detskom vývine zohrávajú fantázia, rozprávky a mýty veľkú úlohu. Fantázia umožňuje zažiť aj také veci, ktoré sa v realite nevyskytujú. Deti sa zabávajú s bábikami a imaginárnymi priateľmi, vidia v noci za závesom čarodejníkov a plachtia v koši na bielizeň za Indiánmi. Fantázia obohacuje život a umožňuje deťom spracovať skúsenosti všedného dňa, zvládať strach alebo prekonávať samotu. A tak dochádza približne od 4. roku k zdanlivým klamstvám alebo fabulácii. Je to však úplne normálne pre dieťa, ktoré je živé, inteligentné a má fantáziu. Ale dokedy má „právo“ klamať a vymýšľať si týmto spôsobom?
TIP: V prípade, že dieťa po 6. roku ešte stále neoddeľuje fantáziu a skutočnosť, položte si otázku, prečo je preň skutočnosť tak málo atraktívna? Napríklad prečo dáva prednosť vymysleným priateľom pred tými skutočnými?
Klamstvo priťahuje pozornosť
Keď Alena rozpráva v družine „moji rodičia sú strašne bohatí, majú štyri domy a jazdia na Porsche“, má toto vystatovanie iba jeden cieľ: získať pozornosť, byť jej stredobodom, stať sa obľúbenou alebo obdivovanou. Keď sa rodičia dozvedia o takýchto klamstvách s cieľom imponovať, nemali by dieťa zahanbiť pred ostatnými. Lepšie je v súkromí sa ho spýtať, čo sledovalo daným vystatovaním. Veľa detí potom otvorene pripustí, že je náročné neustále blufovať a oslňovať, a že tým sa skutoční priatelia získať nedajú. Možno sa vyskytne príležitosť ukázať deťom, že pozitívnym správaním sa dá získať pozornosť oveľa lepšie. Výborne sa na to hodia najmä športové aktivity. Niekedy sa ale za takýmito klamstvami ukrýva oprávnené volanie dieťaťa o pomoc: „Haló, ja som tu tiež!“ Toto volanie by mali brať rodičia vážne a mali by venovať dieťaťu viac pozornosti. Niektoré deti si kradnú lásku rodičov formou peňazí alebo sladkostí.
TIP: V žiadnom prípade sa nehrajte na detektíva a nesnažte sa dieťa dostať do „úzkych“ alebo do situácie, kedy sa vďaka sužujúcemu vypytovaniu viac a viac zamotá do klamstiev. Nepýtajte sa: „Nevieš, kto mi zobral mincu?“, keď ste pritom dieťa priamo videli. Radšej sa informujte: „Na čo chceš použiť peniaze?“ Tak má dieťa možnosť vycúvať z tejto situácie bez straty prestíže.
Klamanie zo strachu
Veľa detí tvrdí zo strachu pred trestom alebo poklesom priazne nasledovné: „Ja som to nebol!“ Je možné, že rodičia v takýchto situáciách naozaj reagujú príliš prísne. Potom deťom chýba kúsok základnej dôvery, že aj napriek chybám sú milované a akceptované. Dôvera rastie so záujmom: Môžeš mi povedať všetko. Viem, že nie si zlomyseľný. Chyby sú povolené, len sa musíme zamyslieť nad tým, ako robiť veci lepšie a nabudúce sa chybám vyhnúť. Deti klamú často aj po neúspechoch v škole, a to z dôvodu, aby nesklamali vysoké očakávania svojich rodičov.
TIP: Pátrajte po príčinách klamstiev: Zatajuje dieťa známku z písomky preto, že bolo lenivé, alebo preto, že to bolo preňho príliš náročné? Povedzte dieťaťu, že môže byť čestné bez toho, aby muselo pocítiť neschopnosť vášho sebaovládania. Tešte sa aj z malých úspechov a ukážte deťom, že ich ľúbite nielen vtedy, keď donesú domov dobré známky.
Klamstvo z preťaženia
Pre niektoré deti sú požiadavky všedného dňa a školy príliš vysoké, takže unikajú do vysnívaného sveta a používajú výhovorky. Tvrdia potom, že si už napísali domáce úlohy, že ich izba je už uprataná a mačka je už nakŕmená, hoci nič z toho nie je pravda. Radšej budú zasnívane ležať na posteli, počúvať hudbu alebo sedieť pred televízorom, ako by sa postarali o „namáhavé“ úlohy. Často používajú klamstvá aj preto, aby sa vyhli konfliktom alebo hádkam. Takéto deti neklamú vedome alebo so zlým úmyslom, ale vyberajú si kvôli preťaženiu ľahšiu cestu. Bez pomoci totiž nie sú schopné vyrovnať sa s pravdou.
TIP: Pýtajte sa citlivo a s pochopením, prečo si vaše dieťa neplní určité úlohy a radšej siaha po klamstve. Potrebuje vašu pomoc alebo len jednoducho viac času pre seba? Dajte dieťaťu viac voľnosti a obmedzte vaše požiadavky iba na tie najdôležitejšie. Dieťa pravdepodobne potrebuje dlhšie fázy oddychu ako iné deti a viac času pre vývin k samostatnosti – vtedy by malo s klamstvami postupne prestať.
Klamstvo zo zdvorilosti
Milosrdné lži používajú všetci ľudia takmer denne a deti to samozrejme vnímajú. O to dôležitejšie je, aby pochopili, kedy je namieste použiť nepravdu zo zdvorilosti a kedy nie. Ak váš 7-ročný syn prejavuje radosť z darčeka od starého otca, hoci vláčiky nepovažuje za zaujímavé, mali by ste s ním o jeho zdvorilej lži hovoriť a vysvetliť, že takéto „klamstvo“ je spoločensky akceptovateľné a prečo.
TIP: Povoľte dieťaťu používať lži zo zdvorilosti, lebo v neskoršom veku ich bude potrebovať. Preto je dobré, keď sa s nimi naučí zaobchádzať už pomerne skoro.
Deti potrebujú tajomstvá
Keď prídu deti do predpuberty, stávajú sa pre ne tajomstvá stále dôležitejšími. Strážiť tajomstvo znamená: „Tu nesmie o mne nikto rozhodovať, tu môžem byť taký, aký som.“ Mládež chce o sebe rozhodovať stále viac a viac sama a bráni sa voči zasahovaniu zo strany rodičov. Deti tohto veku nechcú poskytovať žiadne dlhé vysvetľovania, a preto si vymýšľajú malé výhovorky a klamstvá.
TIP: Aj deti potrebujú intímnu sféru. Ak má vaše dieťa tajomstvo, myslite na to, že to môže byť aj pekné tajomstvo – možno darček alebo prekvapenie pre vás. S klamstvami sa zvykne obchodovať najmä pred rôznymi sviatkami a vtedy je klamstvo dokonca povolené, napínavé a slastiplné.