JEDÁLNIČEK po 1. roku dieťaťa: Aká strava je vhodná pre batoľatá?
Keď sa nám pred zavŕšením prvého roka nedarilo dosiahnuť 5 denných jedál, teraz je na to vhodná doba. Nemusíme mať stále so sebou jedlo, kdekoľvek sa pohneme. Je v poriadku, ak dieťa vníma aj pocit hladu, napríklad keď čaká na dovarenie jedla, alebo pri príchode domov z prechádzky.
JEDÁLNIČEK ročného dieťaťa
Dosiahnutím 1. roka sa z vášho dojčaťa stáva batoľa. Končí sa etapa experimentovania a zavádzania príkrmov. Máte už akú-takú istotu v podávaní jedál, ale aj vaše dieťatko už s istotou prežúva, hryzie, prehĺta a koordinuje svoje pohyby rúk a úst pri jedení. Už viete, čo mu nerobí dobre, ktoré potraviny odmieta, a čo má, naopak, veľmi rado.
Čo je prioritou v stravovaní pri prechode z dojčaťa na batoľa?
Pravidelnosť a rituály
Okolo jedného roka dieťatka sa začíname viac sústrediť na pravidelnosť v jeho stravovaní, ktorá nás bude sprevádzať počas ďalších rokov. Pravidelnosť je základom úspechu a prirodzeným nástrojom kontroly nad zjedeným množstvom a druhom jedla. Pozitívne tak ovplyvňujeme vnímanie rituálov spojených so stolovaním, ale aj prípravou jedla a učíme dieťa, že jedlo je vyčlenené len na istý čas dňa a nie je k dispozícii kedykoľvek.
Keď sa nám pred zavŕšením prvého roka nedarilo dosiahnuť 5 denných jedál, teraz je na to vhodná doba. Nemusíme mať stále so sebou jedlo, kdekoľvek sa pohneme. Je v poriadku, ak dieťa vníma aj pocit hladu, napríklad keď čaká na dovarenie jedla, alebo pri príchode domov z prechádzky.
JEDZME spolu
Dajme si to ako záväzok voči rodine – či už našu rodinu tvoria 2 alebo 6 členovia. Aspoň pri raňajkách a večeriach sa stretnime pri stole celá rodina. Samozrejme, bez zapnutej televízie, tabletu a ideálne aj so stíšenými mobilmi. Skúsme ich odložiť mimo jedálneho stola. Práve takéto návyky sú veľmi dôležité pre ďalší vývoj dieťaťa a jeho vzťah k jedlu.
- Sústreďme sa na pozitívnu komunikáciu, bavme sa o tom, čo je trošku zrozumiteľné aj pre najmenšieho člena našej rodiny.
- Hovorme o obľúbených jedlách, čo sa nám prihodilo pekné a aký si urobíme program. Psychológia jedenia a stolovania je nevyhnutnou súčasťou správneho stravovania.
Stres, hádky, či nepokoj nám nebudú dobrými spoločníkmi a ovplyvňujú aj celú fyziológiu trávenia. Poruchy trávenia ovplyvnené negatívnym prežívaním môžu vyústiť až do intolerancií či averzii voči jedlám spájaným s negatívnym ovzduším pri stole.
Kvalitný čas s rodinou? Skúste spoločné stolovanie
Farebnosť a úprava jedla
Jednou z možností, ako zachovať intuitívne jedenie u malých detí, je ponechať výber na nich. Neznamená to, že sa dieťaťa pýtame, čo by si dalo. Znamená to, že pripravujeme viac druhov príloh do nádob, ktoré sú na stole a dieťa si vyberá zo zdravej ponuky. Výber je ovplyvnený vnútorným nastavením, hoci pre nás nemusí byť úplne zrozumiteľný.
Je dobre, ak je pri stole uvoľnená nálada, pretože chuť dieťaťa aj vzťah k jednotlivým jedlám sa vyvíja aj podľa nášho správania sa. Na tanieri každého člena je jedlo podobné tomu, čo má aj náš potomok. To znamená, že zdravé stravovanie sa netýka len dieťaťa, ale nás všetkých.
Samozrejme, pre dieťa stále nie je vhodné podávať slané a korenené jedlá, avšak trochu soli už môžeme používať. Každé jedlo by malo byť ozdobené zeleninou alebo ovocím, aby dieťa od začiatku vnímalo, že toto je prirodzenou súčasťou jedál.
Deti a 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Ako to dosiahnuť?
Nútené dojedanie
Akékoľvek nátlakové akcie nemajú opodstatnenie a zvyčajne nevedú k zvýšeniu chuti do neobľúbeného jedla. Určite by sme nemali dieťa nútiť k dojedaniu celej porcie.
Ak odmieta konkrétnu potravinu, nenúťme ho, avšak skúsme potravinu ešte niekoľkokrát zaviesť možno aj v inej forme pred jej úplným vylúčením. Ideálne je, ak sa neuchýlime k systému odmeňovania za zjedenie jedla, napríklad sľúbením sladkosti. Vo všeobecnosti sladkosti nepoužívame ako odmenu, pretože dieťa si veľmi rýchlo spojí sladkosť ako spôsob pochvaly.
V období prechodu z dojčenského veku na batolivý máme pocit, že dieťa sa viac hýbe a potrebuje viac jesť. Opak je však pravdou. Počas prvého roka dieťa rýchlo rastie a strojnásobí svoju hmotnosť! V druhom roku je rast podstatne pomalší, a dieťa nepotrebuje výrazne viac energie.
Porcie po prvom roku
Aby sme mali približnú predstavu, koľko je dosť pre dieťa, uvádzame podrobnejšie odporúčané veľkosti porcií v jednotlivých potravinových skupinách. Vždy platí, že dieťa je individualita, a môže sa v niektorých údajoch odlišovať, čo je úplne v poriadku.
Niektoré deti môžu zjesť väčšie porcie v konkrétnej potravinovej skupine, kým naopak iné odmietajú. Podstatné je, aby sme každý deň zaradili do jedálnička zástupcov všetkých potravinových skupín. Čím pestrejšia bude strava, tým viac živín ňou pokryjeme.
Mlieko a mliečne výrobky:
3 porcie denne: 120 – 150 ml mlieka (materské alebo umelé), 100 ml jogurtu, 20 – 25 g syrov (napr. cottage)
Mäso, hydina, ryby, vajce, strukoviny
1 porcia denne: 40 g mäsa alebo strukoviny
Mäso podávame max. štyrikrát do týždňa, ďalšie dni striedame strukovinu a prípadne vajce. Celkový počet vajec do týždňa by mal byť max. 3. Morské plody nepodávame.
2 – 3 porcie denne: 50 – 60 g.
Ráta sa aj varená zelenina v polievke. Aspoň pol porcie listovej zeleniny, porcia červenej, žltej alebo oranžovej zeleniny.
2 porcie denne, 50 g
Rátame aj šťavu alebo smoothie.
2 – 3 porcie denne do 50 g
Tuk
2 – 3 porcie denne, 1 ČL
Ako súčasť jedla alebo nátierky.
Čo teda dieťa má či môže jesť?
- Preferujeme stále doma pripravené jedlá zo základných potravín zo známych zdrojov či výrobcov.
- Uprednostňujeme lokálne a sezónne potraviny, preferujeme domácich výrobcov a farmárov.
- Minimalizujeme konzervované, spracované potraviny, aj keď sa im asi v niektorých situáciách nevieme celkom vyhnúť.
- V tomto období deti preferujú farebné potraviny, najmä červenú, oranžovú, žltú, najmenej obľubujú zelené jedlá. Nebojujme s nimi, zelenú skrývajme do farebnej palety iných potravín.
- Zavádzame postupne potraviny, ktoré do roka neboli súčasťou jedálneho lístka – ďalšie druhy strukovín, nové formy obilnín, morské ryby, niektoré druhy syrov, tvaroh, celé vajce, rôzne druhy orechov a semienok v pomletej forme. Pri kritických potravinách platí stále zásada zaradenia s časovým odstupom minimálne 3 dní.
Môžeme skúsiť to, čo doteraz nebolo bežnou súčasťou jedálnička:
12+ mesiacov:
cibuľa, cesnak, paradajky, paprika, zeler, jahody, citrusové ovocie (pomaranč, mandarínka), kivi, datle, figy vaječné cestoviny, morské ryby, vaječný bielok, sója, tofu, všetky druhy orechov, tahini, tvaroh, tvrdé syry (eidam, ementál, čedar), smotana, klinčeky, javorový sirup, melasa, sušená červená paprika, kokosový, trstinový cukor
18+ mesiacov:
mak, med
Dojčenské recepty: TIP na jedálniček pre najmenších na celý 1 deň
POZOR!
Ešte stále sa vyhýbame, alebo podávame len v malinkom množstve, maku a aj s medom opatrne do roka a pol. TABU je stále kyslá kapusta, huby či chren. Huby obsahujú špecifické zložky, ktoré sú niekedy problémom aj pre dospelého človeka a vyžadujú zrelý tráviaci trakt. Preto s ich podávaním počkáme do 3. roku života.
Neskúšame zatiaľ ani morské živočíchy, z orechov sa vyhýbame arašidom kvôli možnej prítomnosti mikroplesní a aflatoxínu. Nepoužívame, alebo len v malinkom množstve, horčicu, ocot a sójovú omáčku. Z mliečnych produktov by sme sa stále mali vyhýbať bryndzi a plesnivým syrom.
VHODNÉ POTRAVINY po 1. roku veku dieťaťa
Zo zeleniny:
kompletná koreňová zelenina, patizóny, cuketa, tekvica, brokolica, ružičkový kel, zelená fazuľka, fenikel, hrášok, pór, špenát, uhorky, kvaka, cvikla, špargľa, paštrnák, reďkvička, paprika...
Z ovocia:
všetko naše ovocie, ale aj banán, avokádo, ananás, mango, citrusové ovocie, kivi, datle, figy už aj v sušenej forme
Obilniny:
všetky druhy ryže a obilnín – kukurica, pšeno, pohánka, krúpy, ovsené vločky, špalda, pšenica, raž, bulgur, kamut, kuskus, bezvaječné cestoviny a pečivo... Vyhýbame sa vaječným cestovinám, pretože môžu obsahovať oxidované formy tukov a cholesterolu.
Mäso a vajíčka:
kuracie, morčacie, králičie, teľacie, sladkovodné a morské ryby (nie plody). Bravčové a hovädzie mäso eliminujme, červené mäso naozaj používame len veľmi zriedka. Zo živočíšnych produktov používame už aj celé vajce – slepačie aj prepeličie.
Mliečne produkty:
biele jogurty nízko a strednotučné, acidko, cmar, mäkké syry – cottage, mozarella, po roku už aj tvaroh, tvrdé syry v menšom množstve, ako je eidam, čedar, ementál, smotana
Strukoviny:
šošovica červená aj hnedá, belugo, cícer, fazule všetky druhy, edamame, fazuľa mungo a pridávame už aj tepelne upravené tofu
Tuky a oleje:
olivový, repkový, slnečnicový, tekvicový, ľanový olej, (ghee) maslo, avokádo, strúhaný kokos, všetky typy pomletých semienok a orechov v drvenej forme (okrem arašidov); pre deti po roku je vhodná aj masť od farmára – kačacia, husacia.
Pochutiny:
bylinky – pažítka, petržlen, majorán, rasca, vanilka, tymian, žerucha, kôpor, bobkový list, bazalka, červená paprika
sladenie – javorový sirup, kokosový, trstinový cukor, sladenka – všetko opatrne
Dojčenské recepty: Čo variť zo strukovín?
PITNÝ REŽIM
Najlepšie spravíme, ak dieťatku podávame od začiatku len pitnú vodu, ktorá je najlepším prostriedkom na hasenie smädu. Pitná voda sýtená oxidom uhličitým nie je dobrou voľbou. Pri pitnej vode z vodovodného kohútika necháme vodu odtiecť. Riešením sú aj filtre na vodu – postačujú domáce, napríklad do špeciálnych nádob.
Po 1. roku môžeme podávať aj stolovú pramenitú vodu, ktorá je mierne mineralizovaná, sledovať musíme najmä obsah sodíka. Občasne podávame ovocné a zeleninové šťavy riedené vodou v pomere 1 : 1. Dobrou voľbou sú bylinkové čaje nesladené (môžu byť zdrojom bioflavonoidov, vitamínov a niektorých stopových prvkov), ako aj detské čaje v BIO kvalite – v závislosti od informácií na etikete.
Pri hmotnosti od 10 – 20 kg je odporúčané množstvo 1000 ml tekutín + 50 ml na každý kg telesnej hmotnosti nad 10 kg. Toto množstvo však zahŕňa aj vodu viazanú v strave. Preto ak sa nám zdá, že dieťa nepije dostatočne, navýšme podiel zeleniny, ovocia, polievok, kaší a jedál obsahujúcich vodu.