IMUNOTOLERANČNÉ OKNO: Prikrmovať dojčené deti už od 4. mesiaca?

IMUNOTOLERANČNÉ OKNO: Prikrmovať dojčené deti už od 4. mesiaca?
13.3.2019 v kategórii Batoľa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Prikrmovať dojčené deti už od 4. mesiaca, kvôli imunotolerančnému oknu? Je to správne?

Vaša otázka:
Moja mama mi radí, aby som začala svoju plne dojčenú dcéru prikrmovať už od 4. mesiacov - mohli by ste  vysvetliť dôvody, prečo sa to nemá? Alebo je to v poriadku - všimla som si, že sa v súčasnosti odporúča začať s príkrmami od 4. mesiacov veku dieťatka, ale to je asi len vo výnimočných prípadoch ....

Na Vašu otázku odpovedá: MUDr. Katarína Vicianová, Neonatologická klinika intenzívnej medicíny, Národný ústav detských chorôb

Imunotolerančné okno

Rady a pomoc starých rodičov sú nenahraditeľné.  No občas sa stáva, že niektoré informácie sa rozchádzajú. Hlavne preto, že  do výživy najmenších „ vstúpilo tzv. imunotolerančné okno ". Mnohí a žiaľ i detskí  lekári si zamieňajú zavádzanie príkrmov a jednorázové podávanie minimálnych množstiev stravy v určitom období.

Zavádzanie príkrmov a jednorazové podanie malého množstva potravy, je rozdiel!

Zavádzanie príkrmov ( komplementárnej výživy) má svoje pravidlá. Dieťa  potrebuje pre svoj šťastný a zdravý vývoj nielen  lásku, citové zázemie, každodennú starostlivosť, oblečenie, kočík a všetko ostatné, ale predovšetkým  dobrú a pre každý vek primeranú správnu výživu.   

Vzorový jedálniček dojčaťa
Prečítajte si tiež:

Vzorový jedálniček dojčaťa

Stravovanie v 1. roku života rozdeľujeme na 3 obdobia.

1. Prvé  obdobie  - výhradne mliečne.

Toto obdobie po narodení dieťatka je charakterizované veľkými zmenami, ktoré musí novorodenec prekonať, aby sa prispôsobil životu mimo matkinho tela.            

U dojčeného dieťaťa trvá výhradne mliečne obdobie celých šesť mesiacov! Materské mlieko netreba dopĺňať inou potravou. 

Plne dojčené, prospievajúce dieťa nepotrebuje vo väčšine prípadov  žiadne iné tekutiny. Ak si ich však dieťa vyžaduje, odporúčame iba prevarenú vodu. Lieky a tekutiny  podávame dojčenému dieťatku zásadne lyžičkou, prípadne striekačkou.                                                                                                             
U dieťaťa na umelej výžive trvá výhradne mliečne obdobie celých štyri až päť mesiacov.

2. Druhé obdobie  - prechodné - zavádzanie príkrmov. 

Zavádzanie príkrmov je možné preto, že po ukončení 4. – 5. mesiaca života dieťaťa činnosť trávenia, rezorpcia, aktivita metabolizmu a vylučovacia funkcia obličiek sú vyvinuté tak, že primerane reagujú na zvyšujúcu sa koncentráciu živín.        

Tento čas je daný i dosiahnutým stupňom neuropsychického vývoja. Dieťa sedí s oporou, má dobre vyvinutú svalovinu jazyka a úst, dokáže sústo posúvať, dobre kontroluje pohyby hlavou a je schopné hltať aj stravu, ktorá nie je tekutá.       

Tu je skrytý rozdiel medzi bábätkami. No chcem zdôrazniť, že dieťatko, ktoré sa dlhšie učí jesť príkrmy nie je zároveň zaostalé vo vývoji.   

U plne dojčeného dieťaťa  odporúčame podať prvý príkrm po ukončenom 6. mesiaci života, v dobe, keď dieťa vypije viac ako 1 liter mlieka. 

U umelo živeného dieťaťa sa začína prechodné  obdobie  najskôr po zavŕšení 4. prípadne 5. mesiaca života.  V  5.  mesiaci dostane prvý  kašovitý príkrm a ku koncu 5. mesiaca prípadne v  6. mesiaci dostane druhý kašovitý príkrm. Až po zavedení prvého a druhého príkrmu   môžeme vymeniť počiatočné umelé mlieko za pokračovacie. 

Mali by ste vedieť:

Zavádzajúce a zastarané je odporúčanie začať s tuhou stravou vtedy,  keď dieťatko zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť, alebo keď dosiahne 6 kg. Hmotnosť dieťaťa nemá nič spoločného so schopnosťou tráviť tuhú stravu.         

Zavádzame prvé príkrmy: Ako, kedy a čím začať?
Prečítajte si tiež:

Zavádzame prvé príkrmy: Ako, kedy a čím začať?                                                           

Ako prvý sa v súčasnosti odporúča  mäsovo – zeleninový  príkrm

Podáva sa na obed. Začína sa jednou zložkou. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, špenát, brokolica, tekvica, cukina. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života.      

  • Mäso je vhodné „ biele“, a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika, najlepšie zo známeho zdroja. Zo začiatku jedna porcia príkrmu obsahuje 20g, neskôr 35 g mäsa na dávku. 

Príkrm pripravíme vo forme polievky a na  zahustenie je vhodný zemiak, ryža, detská krupica, ovsené vločky a bezvaječné cestoviny.                                                               

  • Príkrm obohatíme jednou kávovou lyžičkou rastlinného oleja ( slnečnicový, repkový 5 – 10 g ). Tak zabezpečíme primeranú dodávku polynenasýtených mastných kyselín.
  • Mäsovo – zeleninovým príkrmom  (150 – 200 g ) postupne nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka. Hlavne na začiatku niektoré deti potrebujú aj tento príkrm zapiť mliekom.                 
  • Po 6. mesiaci  môžeme pripraviť tento príkrm  6 - krát týždenne s mäsom a 1 – krát týždenne miesto mäsa podáme  jeden varený  slepačí vaječný žĺtok. 
  • Po 7. mesiaci môže mať  mäsovo – zeleninový príkrm miesto polievky formu zemiakovej kaše s mäsovým hašé. 
  • Po 8. – 10. mesiaci niektorí gastroenterológovia odporúčajú zaradiť teľacie a po 1. roku hovädzie mäso.

Varený slepačí vaječný bielok nepodávame v 1.roku života.

imunotolerančné okno

Ako druhý kašovitý príkrm odporúčame jemné jednozložkové  ovocné alebo zeleninové pyré.

  • Ak dieťatko spapá aspoň odporúčané 2/3 prvého príkrmu, skúsime podať druhý príkrm na desiatu.
  • Začíname  ovocno - zeleninovým príkrmom z jabĺk, banánov alebo mrkvy. Najlepšie je prvé 2 – 3 dni uvariť jabĺčko a podať 1 a postupne viac kávových lyžičiek. 
  • Neskôr postrúhame surové jabĺčko  a mrkvu na sklenenom strúhadle. Banán potlačíme vidličkou. Každý nový druh ovocia ( jablko, banána, hruška, marhuľa, broskyňa) alebo zeleniny ( mrkva a ostatné) by sa mal zavádzať s odstupom 3 – 4 dní. Aby  sme vedeli odlíšiť, na ktorú zložku potravy dieťa reaguje neznášanlivosťou.    

A čo ďalej?  Ako prvú môžeme u umelo živeného dieťaťa podať  ryžovú kašu po ukončení 4. mesiaca, lepšie po ukončení 6. mesiaca života.                                                                                

Mliečno – obilnú kašu  ako ďalší príkrm, zavádzame  u dieťaťa  kŕmeného umelým mliekom po 7. mesiaci života. U dojčeného čo najneskôr, k 1. roku života.      

Dieťa v 6. - 8.. mesiaci života dostáva  príkrmy 2 – 3 x denne ( desiata, obed, kaša  nie je pravidlom, lebo stačí dojčiť ) a k tomu mlieko.

POZOR! Citrusové plody ( pomaranče, mandarínky ) ani kiwi v prvom roku života vôbec neodporúčame.

Deťom, ktoré dostávajú umelé mlieko, môžeme v  7.- 8 mesiaci pripraviť aj ovocno – mliečny príkrm. Ľahko stráviteľný nesladený biely jogurt zmiešame s ovocnou kašou. 

Dojčeným deťom jogurt v prvom roku života podávať nemusíme. Materské mlieko im bohato stačí. Tvaroh sa v prvom roku života neodporúča pre vysoký obsah bielkovín

Po 9. mesiaci prejdeme postupne cez zrnitú stravu na kusovitú. Hrubšie nasekané kúsky nútia dieťatko ku žuvaniu. Dieťa sa učí jesť rukami, prípadne lyžičkou.

V 10. mesiaci života podávame sladkovodné ryby.

Čo je imunotolerančné okno?  

V posledných desaťročiach  dochádza k nárastu alergických ochorení. Odporúčania, ktoré matky dostávali donedávna, smerovali k tomu, aby možné alergény vyradili z jedálničku počas tehotenstva, dojčenia a tiež aby ich zaraďovali do stravy svojim deťom čo najneskôr. No výskyt alergických ochorení stúpal.                                                                

Prečo tomu tak je objasňujú viaceré teórie. Jednou z možností efektívnej prevencie je navodenie orálnej tolerancie ( cez ústa ). Orálnu toleranciu ovplyvňuje veľmi veľa faktorov – genetická výbava, zrelosť črevnej sliznice, množstvo a druh podaného antigénu, súčasné dojčenie popri jeho podaní.        

Podľa tejto teórie náš imunitný v útlom veku nereaguje tak intenzívne na podanú stravu, ale akoby ju iba registroval resp. čiastočne bol k nej slepý a hluchý. Toto je možné docieliť len v období raného detstva, kedy je imunitný systém dieťatka ešte „naivný“, „nepoškvrnený“. Veľmi skorý, ako aj veľmi neskorý kontakt organizmu s alergénmi môže viesť k tomu, že táto orálna tolerancia nevznikne. Odborníci uvádzajú existenciu  imunotolerančného okna medzi 17. až 26. týždňom života dieťaťa.   

Príkrmy  nemajú začať dávať pred 17. týždňom a nie neskôr ako po 26.týždni        

Chceli sme na tieto poznatky  upozorniť  hlavne tie mamičky, ktoré podávali nemliečnu stravu príliš skoro pred 17. týždňom, alebo veľmi neskoro, často až po 8. ž 9. mesiaci.                               
Veľmi skorý, ako aj veľmi neskorý kontakt organizmu s alergénmi môže viesť k tomu, že táto orálna tolerancia nevznikne.                                                                                                

Správne je  medzi 17. a 26. týždňom podať dieťatku minimálne množstvo napr. štvrtinu čajovej lyžičky varenej mrkvičky, zemiaka, omrvinku chleba, zrnko ryže, štipku jabĺčka  a ostatných potravín, ktoré bude dostávať v 1. roku života. Ale to neznamená, že plne dojčené dieťa má prísť o 1  až 2 dávky materského mlieka.                                                                                                                             

Dieťa dojčíme 6 mes., čo je 24 týždňov a potom po maličkých množstvách pridávame každé 2 -3 dni nový druh zeleniny a začneme variť polievočky teda 1. príkrm. A medzi tým podávame tieto mini množstvá 

A chyba ? Niektoré mamičky a i zdravotníci si toto vysvetlili tak, že po 17. týždni treba zavádzať príkrmy. To nie je pravda. Po 17. týždni môžu začas podávať mini množstvá hlavne u detí na umelej výžive.

Zavádzanie lepku  

Zavádzanie lepku na základe odporúčania ESPGHAN (  2008 ) -   Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu:

Toto odporúčanie vychádza zo štúdií, podľa ktorých riziko vzniku celiakie ( alergia na lepok ) ješ nižšie, ak je dieťa v čase zavádzania lepku v malom množstve  ešte dojčené. Teda, materské mlieko má ochranný účinok.

  • Riziko vzniku celiakie sa ešte zníži, ak sa deti dojčia aj naďalej po zavedení lepku.
  • Dojčeným deťom podáme lepok po 6. mesiaci do ukončeného 7. mesiaca. Do polievočky môžeme zavariť 1 kávovú lyžičku ( 3 g )  detskej krupice, trošku bezvaječných cestovín ( do roka nemôžu vaječný bielok) alebo natrhať trošku pečiva.
  • Deťom čiastočne dojčeným a prikrmovaným počiatočným umelým mliekom a podáme lepok  po ukončenom 4. mesiaci  najlepšie medzi 5. až 7. mesiacom, využijúc ochranu dojčenia.
  • Deťom na umelej výžive podáme lepok  medzi 6. a 7. mesiacom života.
  • Dieťa v 6. - 8.. mesiaci života dostáva  príkrmy 2 – 3 x denne ( desiata, obed, kaša  nie je pravidlom, lebo stačí dojčiť ) a k tomu mlieko.
Zavádzame lepok: Biele alebo celozrnné pečivo, ktorým začať?
Prečítajte si tiež:

Zavádzame lepok: Biele alebo celozrnné pečivo, ktorým začať?