Ako rozvíjať empatiu a emocionálnu inteligenciu u predškolákov
Porozumieť tomu, čo cítime a prečo to tak cítime, pomenovať to, čo cítime, je náročné aj pre dospelých ľudí. U predškolákov, ktorí sa práve učia rozpoznávať a vyjadrovať svoje emócie, je táto schopnosť ešte v plienkach. Ako im môžeme pomôcť?
1. Pomenujte pocity jednoduchými slovami
Keď sa dieťa začne hnevať, často ani samo nevie, čo sa s ním deje. V takých chvíľach je dôležité pomôcť mu pochopiť, že to, čo cíti, má svoje meno. Skúste napríklad povedať: „Vidím, že si nahnevaný, lebo sa ti nepodarilo postaviť tú vežu z kociek,“ alebo: „Si smutná, lebo ti vypadla obľúbená bábika z ruky.“ Týmto spôsobom dieťaťu ukážete, že jeho pocity sú prirodzené a majú svoje pomenovanie.
Rovnaký prístup je dôležité uplatniť aj pri pozitívnych emóciách. Keď sa dieťa smeje a je plné radosti, skúste povedať: „Vidím, že si dnes naozaj šťastný.“ Keď emóciám dáme meno, menej sa ich bojíme, sú bežnou súčasťou života, a to ako tie pozitívne, tak aj negatívne.
Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Venujme sa emóciám našich detí
2. Hra
Jedným z najlepších spôsobov, ako deti učiť empatii, je hra. Zahrajte si scénku. Napríklad jeden plyšák môže smútiť, lebo stratil svoju loptu. Požiadajte dieťa, aby ho utešilo: „Ako myslíš, že sa teraz macko cíti? Čo by sme mohli urobiť, aby sa cítil lepšie?“ Dieťa môže plyšáka pohladiť alebo ho objať.
Deti tieto hry milujú, pretože im umožňujú byť aktívnymi tvorcami a zároveň prežívať svet z vlastnej perspektívy. Predstieraná rolová hra je výborným kľúčom k duši dieťaťa prostredníctvom rôznych hraných situácií.
3. Učenie prostredníctvom príbehov
Knihy sú výborným nástrojom na rozvoj emočnej inteligencie. Keď čítate dieťaťu, nezabudnite s ním komunikovať o obsahu, jednotlivých postavách, hodnotách. „Ako si myslíš, že sa teraz tento princ cíti? Čo by si na jeho mieste urobil ty?“ Postavy zažívajú rôzne situácie – smútok, hnev, zmätok či radosť. Takto deti prirodzene získavajú skúsenosti s rôznymi pocitmi a s tým, ako rôzne na ne ľudia reagujú.
4. Ako riešiť frustráciu a hnev
Každý rodič pozná situáciu, keď sa dieťa hodí na zem a kričí, pretože nie je po jeho. V takejto chvíli je dôležité zostať pokojný a prejaviť dieťaťu porozumenie. Skúste povedať: „Rozumiem, že si nahnevaný, lebo sme museli odísť z ihriska.“ Namiesto okamžitého napomínania je lepšie ukázať dieťaťu, že jeho pocity sú v poriadku, ale že existujú lepšie spôsoby, ako ich vyjadriť.
Ukážte mu techniky, ktoré môže použiť, keď pocíti hnev. Môžete napríklad spolu nájsť „upokojujúci kútik“, kde si dieťa môže posedieť s obľúbenou hračkou, alebo ho naučiť jednoduché dýchacie cvičenia: „Nadýchni sa ako drak a pomaly vydýchni.“
5. Deti sa učia najviac z toho, čo vidia doma
Deti prirodzene napodobňujú správanie svojich rodičov. Ak rodičia reagujú rozčúlením alebo krikom, deti si tento model správania osvoja. Preto je dôležité, aby dospelí ukazovali deťom, ako sa vysporiadať s vlastnými emóciami zdravým spôsobom. Ak je rodič nahnevaný, môže povedať: „Som teraz nahnevaný, lebo som sa popálil pri varení. Potrebujem chvíľku pokoja.“
Tento prístup ukazuje deťom, že aj negatívna emócia sa dá vyjadriť pokojne a rešpektujúco. Deti sa tak učia, že je v poriadku cítiť sa nahnevane, no dôležité je, ako tento pocit zvládnuť.
Ako hovoriť s deťmi o hodnotách, aby nás aj počúvali?
6. Učme deti, že súcit nepatrí len ľuďom
Empatia sa netýka len vzťahov medzi ľuďmi. Rodičia môžu svoje deti viesť k tomu, aby mali súcit aj s prírodou a zvieratami. Napríklad, keď spolu idete na prechádzku a nájdete slimáka na chodníku, vysvetlite dieťaťu, prečo je dôležité ho premiestniť do trávy: „Slimák by mohol byť v nebezpečenstve, ak by zostal na chodníku. Pomôžeme mu, aby bol v bezpečí.“
Týmto spôsobom deti učíme nielen súcitu k zvieratám, ale aj zodpovednosti za svet okolo seba. Aj malé deti dokážu pochopiť, že ich správanie má vplyv na všetko živé.
Podpora emocionálnej inteligencie a empatie u detí nie je zložitá, stačí si uvedomiť, že každodenné situácie poskytujú množstvo príležitostí na učenie. Najdôležitejšie však je, aby dieťa cítilo, že má vo vás oporu.