Teraz sa hraj sám: Nezaduste svoje dieťa neustálou pozornosťou
Dieťa potrebuje priestor na vlastnú realizáciu. Rodič mu nemusí byť k dispozícii kedykoľvek a za každých okolností.
Keď sa stávame rodičom, určite si dávame predsavzatie, že pre svoje vytúžené dieťa urobíme všetko a budeme podľa možnosti ideálnymi rodičmi. Realita nás však často zaskočí.
Nebuďte dieťaťu k dispozícii kedykoľvek a za každých okolností
Už pri niekoľkodňovom bábätku s hrôzou zisťujeme, že napriek snahe sa nám nedarí venovať sa mu vždy, keď si nás žiada, že nemáme vždy čas a priznajme si, nie vždy sa nám chce. Máme potrebu venovať sa občas i sebe. A čo potom také batoľa, ktoré je celý deň hore a stále by sa iba hralo?
Je množstvo rodičov, a hlavne matiek, ktoré za tento ideál bojujú, a potom majú výčitky svedomia. Nie sú však zbytočné? Naozaj je potrebné, aby sme dieťaťu boli k dispozícii kedykoľvek za každých okolností?
Určite je dobré, ak sa dieťaťu veľa venujeme. Nič však netreba preháňať. A možno dokonca povedať, že priveľa rodičovskej starostlivosti dieťaťu škodí.
Žena doma: Som lenivá mama
Dieťa potrebuje priestor na vlastnú realizáciu
Potrebuje príležitosť, aby si občas niečo vyskúšalo bez neustáleho rodičovského sledovania, zásahov a usmerňovania a často iným spôsobom, ako by mu poradil dospelý. Je dôležité, aby sa už v tomto malom človiečikovi vypestoval pocit samostatnosti a nezávislosti.
Mamičky, ktoré stále pociťujete potrebu zamestnávať dieťa nejakou zmysluplnou činnosťou, nemusíte mať vôbec obavy, že sa bez vašich tvorivých nápadov bude nudiť... Z dlhej chvíle môže totiž v hlavičke dieťaťa skrsnúť toľko zaujímavých nápadov, čo s voľným časom. A možno ho jeho vlastné učenie a skúmanie okolitého sveta a prírodných zákonitostí posunie vo vývoji ďalej ako čítanie z rozprávkovej knižky.
Deti, ktoré sú neustále zabávané a usmerňované svojimi rodičmi, strácajú časom schopnosť zabaviť sa samy a schopnosť tvoriť. Od rodičov očakávajú podnety, pokyny, a tým sa vytvára začarovaný kruh: Rodičia vidia, že dieťa samo nič nevymyslí, a je to pre nich potvrdením toho, že sú pre svoje dieťa nenahraditeľnými animátormi a dieťa je čím ďalej tým viac nesamostatné a dožaduje sa ich aktivity a nápadov na hry.
Pomoc, prečo sa moje dieťa nevie hrať samo?
Aj rodič má právo na čas pre seba
Deti by si mali byť vedomé, že rodič nie je súčasťou inventáru domácnosti a kedykoľvek „k použitiu". Ak mama pripravuje nedeľný obed či otec opravuje poistky, musia vedieť, že sa nemôžu hrať v ich blízkosti. Je umením rodičia predniesť takúto požiadavku dieťaťu - s nesmelo prednesenou žiadosťou nemá šancu, aby ho dieťa bralo vážne.
Naučte sa, aby dieťa nebralo ako samozrejmosť, že mu venujete celý svoj čas, ale iba jeho časť. Tú však bez akéhokoľvek obmedzovania a bez výhrad. „Nechaj ma dorobiť túto vec. Hraj sa teraz sám a ak skončím, prídem a budeme sa hrať spolu."
Je však samozrejmé, že sľúbené aj splníte. Znamená to i to, že ak vám práve vo chvíli, ktorú ste sľúbili dieťaťu, zavolá priateľka a chce si poklebetiť, musíte ju poprosiť, aby vám zavolala neskôr. Pretože ak chcete od dieťaťa, aby dodržalo dohodu, musíte ju akceptovať aj vy.
"Nezaduste" svoje dieťa neustálou pozornosťou
V rodine Zuzany je mamička presvedčená, že na to, aby bol jej Riško šťastný, je potrebné, aby sa mu venovala 24 hodín denne (s výnimkou spánku - ak spí pokojne). Ako to potom u nich doma vyzerá? Zuzana má, samozrejme, bežné domáce povinnosti - ako každá mama.
Varí, perie, upratuje a zároveň sa venuje Riškovi. Neustále behá medzi detskou izbou, kuchyňou a kúpeľňou. Kým sa vráti späť do detskej izby, zabudne, čo tesne pred tým, ako vybehla z nej vybehla, so synom robili. Je podráždená, nervózna a z Riška vyrástlo stále nespokojné dieťa, dožadujúce sa čoraz väčšej pozornosti rodičov.
Hana to má zorganizované inak - odmalička vedie Maťka k tomu, že ona má doma povinnosti, ktorým sa musí venovať, a ak práve vypráža rezne, nesmie byť ani v jej blízkosti. Maťko však vie, že keď mama v kuchyni skončí, príde za ním do izbičky a dlho sa spolu hrajú.
Vtedy prestáva pre nich existovať celý svet. A zvykol si aj na maminu pravidelnú čítaciu polhodinku, keď sa utiahne s práve rozčítanou knihou do húpacieho kresla v obývačke a on sa tíško hrá vedľa nej. Pretože potom, keď skončí, má perfektný nápad, ako sa budú spolu hrať na stavenisko. Hana je spokojná, vyrovnaná, plná optimizmu a Maťko tiež.
Nie sú to však iba deti, kvôli ktorým by si rodičia mali dať vo výchove občas „pohov". Dôvodom sú i oni samy - rodičia. Každý z nás totiž potrebuje pravidelne opustiť svoje stereotypné prostredie, aby načerpal nové sily a energiu a mohol sa do neho opäť vrátiť s chuťou a radosťou.
Tak ako je vo väčšine rodín samozrejmosťou, že muž si zájde na futbal či pivo s kamarátmi, malo by byť rovnakou samozrejmosťou, že žena ide na kávičku s kolegami či na hodinu aerobicu a muž sa bez reptania postará o deti. Osobitne ťažké to majú rodičia, ktorí vychovávajú svoje dieťa bez partnera. Ale napriek tomu je dôležité, aby trávili nejaký čas bez detí - požiadajte rodičov, priateľku či mamičku s podobným osudom (na výmenu).
Byť nielen rodičom, ale i partnerom...
A potom je to ďalšia vec, na ktorú sa dnes často zabúda. Rodičia nie sú iba rodičmi, ale aj partnermi. A okrem toho, že trávia veľa pekných chvíľ so svojimi deťmi, mali by tráviť čas spolu aj bez detí. Každé dobré manželstvo potrebuje na svoj zdravý rast takéto chvíle. Predpokladom však je, že svoje dieťa zveríme niekomu, koho ono dobre pozná a cíti sa s ním dobre.
Veľmi veľa zamestnaných rodičov a hlavne matiek trápia výčitky svedomia, že deťom nemôžu venovať viac času. Ale hodina intenzívne prežitá so svojím rodičom prinesie dieťaťu viac než celý deň nudy a napätého očakávania, kedy sa bude môcť konečne zahrať s mamou. Predstava sebaobetovania sa dieťaťu je úplne mylná o vôbec nie obdivuhodná. Unavený, nervózny a nešťastný rodič môže byť iba veľmi ťažko dobrý rodič.
