5 benefitov spolužitia dieťaťa a domáceho miláčika
Domáce zvieratko veľmi často aj akýmsi „upokojovačom“ úzkostí a strachov, hyperaktívneho správania dieťaťa.
To, že dieťa môže byť samo sebou a prejaviť svoje emócie bez toho, aby sa bálo, že bude súdené alebo nepochopené (zvieraťom) mu uľahčuje získať 5 základných zručností, ktoré sú mimoriadne dôležité pre emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj každého človeka.
Mami, ja chcem zvieratko
Najväčšie výhody domáceho maznáčika
1. Očný kontakt
Je to schopnosť dieťaťa pozerať sa na „cieľ“ trvalým spôsobom, t. j. nie letmo, ale kontinuálne a bez prerušenia. Tento trvalý očný kontakt je vôbec základom ľudskej komunikácie. Umožňuje dieťaťu kombinovať, spájať a integrovať vizuálne informácie s informáciami získanými prostredníctvom sluchových, somatických, proprioceptívnych, čuchových a iných kanálov. Deti sú fascinované pohľadom zvierat a povedzme si úprimne, kto iný ako deti a zvieratá majú taký uprimný a hlboký pohľad?
2. Podnety na interakciu
Je to konštantné a kontinuálne nalaďovanie sa na toho druhého. Hlavne psy sú neprestajne v pozore a hneď, ako uvidia, počujú alebo zacítia prítomnosť dieťaťa ponáhľajú sa jeho smerom a vyzývajú ho ku kontaktu (hre, mazleniu sa, komunikovaniu...). Dieťa sa týmto vlastne učí interagovať s druhým.
3. Pozitívne sociálne správanie
Akoby vyhľadávanie dlhodobej pozornosti druhého. V prvom roku života sú najzjavnejšími, najčastejšími a najtrvalejšími prejavmi takého správania úsmevy, smiech, manuálne manipulovanie, gestá hladkanie, bozky, objatia. V druhom roku sa stávajú sofistikovanejšími: pozorujeme „vznik“ a rozvoj kooperatívneho správania, ktoré kombinuje gestá a reč, výmenu predmetov, predvídanie úkonov alebo pohybov, tvorbu jazyka (dieťa vymyslí vlastné povely). Okolo 3. roku sa dieťa vie už aj so zvieratkom zahrať, vkladá ho do rôznych rolí, oblieka, vytvára si imaginárne scénky.
Keď odíde kamarát...
4. Schopnosť reprodukovať a imitovať
Deti sa vo všetkých vekových kategóriách snažia napodobniť pohybové vzorce a hlasové prejavy svojho domáceho maznáčika: chodia po kolenačky, plazia sa, skáču cez prekážku, dychčia s vyplazeným jazykom, štekajú, mňaukajú, vrčia, mrnčia...
5. Vedomá organizácia pohybov
Je to schopnosť dieťaťa orientovať svoje gestá od 1. alebo 2. mesiaca života smerom k predmetom, ktoré ho priťahujú (tzv. reaching-grasping), a následne s nimi manipulovať. Dieťa zrazu chápe, ako sa má mačička či morčacie prasiatko uchopiť, aby mu neublížilo a aby to bolo pre zviera príjemné.
Okrem týchto zručností je prítomnosť domáceho zvieraťa v domácnosti aj príležitosťou na diskusiu o často citlivých témach, ako je smrť alebo choroba. Strata domáceho zvieraťa je často prvým kontaktom dieťaťa so smrťou. Cez zdravotný problém domáceho zvieraťa je možné vysvetliť, aké dôležité je starať sa o živého tvora, a následne učiť dieťa k úcte k druhým a ku všetkému živému (zvieratám, rastlinám atď.).
A samozrejme, v neposlednom rade je domáce zvieratko veľmi často aj akýmsi „upokojovačom“ úzkostí a strachov a hyperaktívneho správania dieťaťa (ktoré je tiež prejavom veľkej úzkosti).