Keď odíde kamarát...
Strata domáceho zvieratka je zvyčajne prvé stretnutie so smrťou, ktoré dieťa zažije. Dopad tejto straty môže byť na detskú psychiku enormný.
Takmer polovica domácností v rozvinutých krajinách vlastní domáceho miláčika. Deti majú so zvieratami často intenzívne vzťahy podobné tým medziľudským. Dokážu v nich nájsť útechu a pocit bezpečia, a pomáhajú im vyjadrovať ich emócie.
Domáci miláčik – áno, či nie?
Zvieratá majú na vývoj detí jednoznačne pozitívny vplyv
Na druhej strane je však riziko z traumy, keď milované zviera, ktoré má obvykle kratšiu dĺžku života ako človek, zomrie. Deti berú domácich miláčikov často ako členov rodiny a ich strata môže ich psychikou otriasť oveľa viac, než si myslíme.
Štúdia Massachusettskej nemocnice (ext. zdroj štúdia) upozorňuje rodičov, aby v prípade straty domáceho miláčika venovali psychike detí väčšiu pozornosť. Hlboký a dlhotrvajúci smútok môže u detí viesť k následným problémom s duševným zdravím, napr. depresii.
Výsledok štúdie, ktorý prekvapil i samotných vedcov, bol, že zhoršenie psychického stavu po smrti zvieraťa bolo výraznejšie u chlapcov ako u dievčat. Dôvodom môže byť aj dlhodobo nevhodný prístup k mužským emóciám, ktoré bývajú často zametené pod koberec ako nevhodné či slabošské. K emóciám chlapcov a dievčat (či mužov a žien) by sa malo pristupovať rovnako.
V prípade straty zvieratka často pomôže rozhovor s niekým, kto dokáže prejaviť sympatie a pochopenie. Nebojte sa v týchto prípadoch osloviť profesionálneho terapeuta alebo psychológa, ktorý vám a vášmu dieťaťu pomôže týmto obdobím prejsť a predísť tak prípadným problémom v budúcnosti.
Zdroj: news.harvard.edu
