obdobie vzdoru

Dobrý deň, prosím Vás o radu ohľadom môjho 2,5ročného syna. Prežívame obdobie vzdoru, trvá to už niečo okolo 2 mesiacov. Medzi tým sme už aj absolvovali nástup do jasiel, čo prijal vcelku dobre, ráno síce plač, no v jasliach je spokojný, papká, spinká, nieje neposlušný. No doma akoby nám ho vymenili :( Stále musí byť po jeho, na všetko odpovedá opačne, trieska sa o zem, odmieta utíšenie, nechce si nechať vysvetliť, ignorovať ho aby sa vybúril sa nedá, pretože mi je neustále v pätách, čiže ani ja nemám priestor na predýchanie. Teraz sme 2týždne pre chorobu mimo jasiel a u malého sa to len stupňuje (určite nie pre chororbu), nevieme si dať s manželom rady. Kým nedosiahne svoje tak nenormálne vrieska, až je zachrípnutý - tým si len ubližuje, nakoľko máva časté problémy s hrdielkom a mandľami. Má výdrž "revať" aj 2 hodiny. Som z toho veľmi zarmútená, neustále vyhľadávam články o podobných ťažkostiach, no žiadne rady nezaberajú. Mám obavy aby sa nestala nejaká chyba, ktorá by mala neskôr nepríjemné následky. Mám pocit zlyhania :( Napadol ma príklad, vyžaduje nosenie na mojich rukách, no ja už ho nevládzem nosiť, tak odmietam, ak sa mu ponúkne manžel, toho nechce, napriek vysvetleniam, že je veľký, šikovný, vie krásne bežkať a podobne. Začne vrieskať, vešať sa po mne, a to sa s ním často ľúbim a mojkám, aby nemal pocit, že mi na ňom nezáleží. Kým je po jeho, všetko je ok, ale akonáhle potrebujem niečo ja či manžel, tak máme dom hore nohami. Ďakujem pekne!

Dobrý deň, syn má tri roky, od septembra navštevuje škôlku.
Pred škôlkou som s ním často chodila von medzi iné deti, mal aj kamarátov. Vyhľadával spoločnosť iných detí.
V septembri nastúpil do škôlky, viac tam nie je ako je, keďže je často chorý. A keďže je často chorý, tak s ním trávim veľa času doma sama.
A už asi dva mesiace nechce chodiť medzi deti, keď sa k nemu nejaké priblíži, začne plakať, skrýva sa mi za chrbtom. Dokonca odmieta aj kamaráta, najradšej by bol von sám, vyhýbal sa všetkým aj deťom aj dospelým. Začalo sa mu aj obdobie vzdoru, chce robiť všetko sám, vymýšľa a skúša naše hranice. Trápi ma jeho správanie k iným deťom a dospelým. Akonáhle sa k nemu niekto prihovorí, priblíži, začne hystericky a nervózne revať. Môže to mať súvis so vzdorom a tým, že trávi čas viac doma sám so mnou ako von a v škôlke? Alebo je potrebné to riešiť psychológom?

Moja dcerka ma 3r., je to taka ukecana ciperka trochu viac mozno tvrdohlava inak velmi sikovne dieta. Este stale ma obdobie vzdoru no to sa mi zda pomaly odznieva. Este mame doma maleho 3-mesacneho sinceka no s tym ma nanajvys dobry vstah. A teraz k mojmu problemu: minuly tyzden nastupila do skorky - velmi sa na tomtesila. Prvy den prenehol perfektne dokonca aj pobede spinkala co doma uz rok nerobi, ba dokonca ju aj ucitelka chvalila aka je samostatna a vsetko ovlada. No ale v utorok nadtal problem ked sa poobede zobudila zacala revat a revala azmdo mojho prichodu. Ucitelka ju nevedela nijakmutisit lebo ona ku sebe nikoho nechcela amkedmsa o to niekto pokusal kopala a podobne. To iste sa opakovalo aj ostatne dni az v piatok nam volali nech si pre numprideme lebo budi ostatne deti. Ucitelka mi vravrla ze doposial nicntake nemala - dopoludnia je tomukazkove dietko aj ked tvrdohlave a po vyspani nastane uplny zvrat. Spinkava tam aj so svojim plysakom. Dnes v pondelokmsme zvolili taktikunze ju priviedol tatinko a na obed ju siel vyzdvihnut. Lenze ked prisiel plakala znova, vraj celyncas v pohodicke a pri polievke spustila plac. Zajtra ju tam chceme nechat aj na poobedie s tym ze pre nu pride tatino - aby si nezvykala ze vzdy kedmzacne plakat tak jamdobehnem pre nu. Vobec neviem ci robime spravne....som z toho zufala a nikto mi nevie poradit.

Dobry den pani Spanikova, nasa dcera, 2r8m sa zacala velmi bat. sme na dvore zasteka susedov pes utekame s placom domov, preleti lietadlo, prefrci vlak, alebo aj prisli na hojdacky vacsi chlapci (asi 10-12 rocni) utekali sme s obrovksym placom prec, raz boli popadane zo stromov podlhovaste chumace ako husenice to vyzeralo, niekedy len zbada pavuk a uz velmi place. myslim ze ma naozaj strach lebo vyskoci na mna a cela sa trasie, nemyslim zeby to bolo le divadielko v snahe ziskat pozornost. semtam sa bavala aj predtym ale teraz to naozaj graduje, a paralyzuje nas to ako rodinu v mnohych veciach, kedze sme na ihrisku aj 2 starsimi surodencami musime odist, nestaci sa upokojit na lavicke, nehovoriac o tom ze samej mi je to luto ked ju vidim. doteraz sme nezaznamenali ziadne abnormality vo vyvoji, dosiahla vsetky milniky bez problemov, ma vrodenu vadu - nema corpus callosum. ale nemame ziadne terapie, testy zrelosti vzdy spravila na par mesiacov vyssie, v podstate to neriesime. myslite ze je to len prechodny stav alebo treba vyhladat odbornika. ? dakujem

Dobrý deň, prosím Vás o Váš názor. Moj syn , má 2 roky a 8 mes., v poslednej dobe dosť "vystrája", začne trucovať, kopať, biť každého okolo, prepukne to do plaču, postupne až do neutíšiteľného revu, a nepomôže nič. Niekedy sa mi podari ešte v začiatku ho nejako zahovoriť, no už veľmi nefunguje ani to.A vydrží revať aj 15 minut, niekedy doslova až modrie od revu.A nesmiem sa ho vtedy ani "dotnkut"lebo hned ma zacne kopat,a pevné objatie - nemožné.Je to čím ďalej tým horšie. Pritom je veľmi šikovný, skoro začal rozpravať, aj na toaletu sa pýtal už ako 2 ročný. Aj pediatrička sa vyjadrila, že je veľmi vyspelý na svoj vek. Neviem či ide o bežnú detskú vzdorovitosť tohto veku,no už neviem ako mam reagovat, mám pocit že mi niekedy už zlyhajú nervy...
Ďakujem za Váš názor.