Strach z detí

Dobrý deň, pani doktora, rada by som sa poradila ohľadom strachu mojej dcérky, ktorá má 32 mesiacov. V septembri nastupuje do škôlky a už dlhšiu dobu prechádzame obdobím strachu z cudzích detí - hlavne tých, ktorí kričia a sú menšie. Keď je v jej blízkosti nejaké cudzie dieťatko, ktoré začne kričať alebo plakať, tak dcérka sa veľmi bojí, začne plakať a či sme na ihrisku, v herni alebo na prechádzke, hneď sa začne pýtať domov, plače a už nemá záujem o nič. Obávam sa nástupu do škôlky, kde je krik na dennom poriadku a medzi všetkými detičkami sa nájdu aj živé, hyperaktívne a hlučné deti. Dcérka nemá problém zakričať si tiež, ale bojí sa kontaktu s takýmito detičkami. Stiahne sa do úzadia a "skončila hra". Keď bola maličká, stretávali sme sa (nie až tak často) s jednou maminou, ktorá mala skoro o rok mladšiu dcérku a každá návšteva skončila plačom, pretože naša malá kamarátka sa púšťala do mojej dcérky a robila jej zle - či ju začala biť, škrabať alebo len "vrieskať", že chce to, čo robí jej veľká kamarátka.. Pritom sme sa len snažili, aby sa naše detičky stretávali s inými deťmi a tak si vytvorili aké-také väzby na okolie. Predpokladám, že tento strach pramení z toho, len neviem, ako na to, aby sme ho prekonali. Snažíme sa chodiť medzi deti, k známym, ktorí majú deti v podobnom veku, do materského centra, do herní, na ihriská, ale zatiaľ to akosi nezaberá. Preto by som poprosila o radu a bola by som veľmi rada, keby ste zaujali k tomuto problému stanovisko. Budem Vám veľmi vďačná za každú cennú radu, ktorá nám pomôže prekonať strach z detičiek a pomôže zdolať septembrový nástup do škôlky.
Ďakujem.
Mamička Júlia

Dobrý deň, pani doktorka obraciam sa na vás s prosbou o radu. Dcerka ( 2,4 roky ) ma strach z deti. Priblizne 4 mesiace to bolo tak, ze z ihriska sme museli odist akonahle sa objavili deti. Povedala, ze chce ist prec. Inac je velmi chytra, plynule rozprava, je sikovna, citliva. Na chvíľu sa to zlepsilo, mohli sme ostat na ihrisku aj ked prisli deti, dokonca sama zamierila na ihrisko medzi deti, ale teraz je to zase postarom. Neakceptuje zidne deti, jedine svoju 4 rocnu sesternicu. Inac v spolocnosti blizkych ( babka, dedko, teta atd.) je v pohode, uvolnena hra sa, predvadza. Ani ku nam domov nemozu prist cudzi lebo je problem. Zaujimave je, ze na dovolenke sa kupala v detskom bazeniku, kde bolo naozaj vela deti, stala s nimi v rade na smyklavku a smykala sa. Je na mna velmi naviazana, ale so starymi rodicmi ostane, dokonca mi aj zakyva ked odchadzam, vzdy jej poviem kam idem a ze sa vratim, tomu rozumie a je v pohode. Potom mi rodicia hovoria, ze bola v pohode, no akonahle sa objavim uz zase vymysla, chce ist na rucky, chce ist prec, proste sa zacne spravat inac.Od septembra ma nastupit do
skolky, no mam velke obavy ci to zvladne. Robim niekde chybu ja? Mam tu skolku skusitd alebo radsej este pockat?