agresivny syn

dobry den pani dokrorka. Prosim Vas o radu, lebo uz neviem ako dalej.jedna sa o mojho 3.5 rocneho synceka, ktory je velmi zivy, neposedny, niekedy sa obavam, ci nie je hyperaktivny. Ale to je na inu otazku... Moj problem je v tom, ze asi okolo dvoch rokov zacal byt velmi agresivny k mensim detom. chcel ich len stiskat, ale az tak , ze nebolo mozne ho od nich odtrhnut. potom sa to na nejaky cas stratilo. Pred rokom sa mu narodila sestricka a ja mam pocit , ze on si ani za ten rok na nu nezvykol. Stale len okolo nej skace, je k nej hruby, nedava na nu pozor, hrubo jej chyta rucku. vobec sa k nej nevie spravat jemne. na druhej strane viem, ze ju ma velmi rad, lebo jej to aj casto hovori. ked mala spi, tak sa s nim celkom da. vtedy je pokojnejsi, aj sa spolu hrame, aj posluchne. akonahle sa ona zobudi, vsetko necha tak a uteka ku nej a zacina pre mna jeden velky stres... ak mu chcem vysvetlit, aby tak nerobil a chytit ho za ruky, vykruca ich, pokojne si ma nevypocuje, len stale niekam uteka.Coho sa velmi bojim , je ze takyto zacal byt ku vsetkym mensim detom, ci uz na detskom ihrisku, alebo najnovsie aj v skolke. Chodia tam s nim dvaja mensi chlapci, a moj syn stale len chodi za nimi. drzi ich za ruku, aj ked oni nechcu, skace okolo nich, zatne zuby, svoju tvar prilepi na ich a hrubo ich chce objat a podobne veci... Ucitelia sa na neho stazuju, vraj:'' sa az prilis stara o druhych a on sam nepocuva''. riesili to tak, ze najprv ho davali do kuta, ale to nepomahalo, tak teraz ho musia od chlapcov oddelovat. Velmi sa o neho bojim a neviem ako ho mam naucit byt jemny k druhym,a nechat male deti na pokoji. vysvetlujem mu, ze o male deti sa staraju ich mamky a v skolke pani ucitelky, ale nic nepomaha. teraz som mu dala taky trest, ze kym mi pani ucitelka nepovie, ze bol dobry ku chlapcekom, tak nebude mat rozpravku. a nevidel ju uz tri dni, ale bojim sa , ze ani to nema vyznam... Inac je to velmi sikovny, bystry , ale strasne zivy chlapcek. je velmi spolocensky a komunikativny, uz ako 2.5 rocny krasne rozpraval, aj pediatricka mi vravela, ze ma pocit, akokeby sa rozpravala so starsim dietatom. Prosim poradte mi ako na jeho spravanie. este chcem podotknut, ze zijeme v zahranici, manzel je cely den v praci a na deti som sama. kym som neporodila dcerenku, synovi som sa venovala velmi vela, mozno aj preto sa do dnes sam zahra len malo. po narodeni malej, som bola dost unavena a aj podrazdena, nakolko dcera mala reflux a prvych 6 mesiacov bola na rukach a na syna som vtedy naozaj nemala cas. prosim vas, jedna sa o ziarlivost na svoju sestru, ze tak prehnane reaguje na vsetky male deti, alebo s nim mam navstivit detskeho psychologa. dakujem