dojčenie- nedojčenie
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň, prosím Vás o radu. Porodila som v 35 tt. Malý nesaje. Má silnú novorodeneckú žltačku a často mi ho berú na 8 hodín pod to modré svetlo, tým vraj liečia uňho žltačku. Tým že má silnú žltačku (vysoký bilirubín), je malý hrozne spavý. Nakrmiť takéto dieťa je neviem ako to nazvať, ako to urobiť, ako ho nakrmiť....ked nesaje. je mi s toho doplaču že nesaje. Inak Abgar skore mal 10, inak zdravý, nie je v inkubátore, dýchanie aj srdiečko má vo veľmi dobrom stave. Len ma zarazil fakt že nesaje, na takúto aleternatívu že porodím dieťa ktoré nebude sať som nebola, psychicky, informačne ani fizycky pripravená, preto som s toho v šoku, a je mi ľúto že malý nesaje tak ako sa to vo všetkých pekných ženských časopisoch píše, že deiti treba kojiť. Treba kojiť! ďieťa pekne papá. Akurát nepíšu, čo robiť ak dieťa nesaje. Ja mám problém obrovský sama so sebou svojimi prsiami. Pediatri sa o synčeka a o jeho prísun živýn budú starať- možno sondovanie, prípadne infúzie jemu. Ja mám depresie, bolesti, traumu s prisiami, chcem si ich odrezať. Vadia mi, vadí mi samovoľný nekontrolovateľný únik tekutiny s prsníka, všade tmi to tečie úplne hocikedy, všetko mám mokré tričká, pyžamo, plachtu, vešer mávam tak 37,9 - 38,00 C teplotu, prsia ma strašne bolia, veľmi to bolí, i telesne i duševne, cítim sa strašne "zahormovovana", stále s toho plačem, necítim sa konformne, som zničená, takto som si to po pôrode nepredstavovala, chcem byť opäť čo najrýchlejšie fit, v kondičke, zdrvavá, zhojená, byť v normálnom menštruačnom cykle, tak sa budem hormonálne aj fyzicky cítiť lepšie. Som 7 dní po pôrode a nenávidím moje prsia, chcem ich preč, od včera sa sťahujem elastickým obväzom. Zajtra spomýnali že by ma z gynekologického hľadiska čo sa po pôrode týka moli prepustiť z pôrodnice. No ja sa necítim, zdravá, mám hrče v prsiach, a nesmierne bolesti prs, večer mávam aj teplotu, a samovoľne mi uniká tekutina z prsníkov. Presne takto ako sa cítim som povedala na dnešnej vizite, povedali mi že to je normálne, paralen od teploty a že si mám odsávať mlieko. podľa môjho názoru to však normálne neni, takto sa o tom nikde nepíše. Ja na to že som porodila dieťa, ktoré by malo sať, že takto to v prírode chodí, takto sa to všade učia mamičky na predpôrodnej príprave. Nik mi nikdy nič iné nehovoril. Ja nechcem odsávanie, mlieko ani vidieť ani cítiť, ani odsávať, ani ho mať na pyžame, na plachtách, ani bolesť prs. Viete aké som mala pekné prsia pred pôrodom, alebo pred tehotenstvom, milé, pekné, moje zlaté prsia, ale viete čo, to hlavné že NEBOLELI !!!! To najhlavnejšie. Chcem presne také isté prsia čo najrýchlejšie naspäť, že nebudú bolieť a že nič samovoľne nebude vytekať, to je najdôležitejšie. Čo mám robiť? Synček je krásny, len ma mrzí že nesaje, lebo teraz jeho výživa musí byť poriešená ináč, ale povedali mi že postupne môžme začať prikrmovaním aspoň s fľašky, že s prsníka by asi neutiahol, to by bolo preňho príliš namáhavé, je dosť spavý, malý je slabunký, musí spevnieť, a že príkrmi budú určite z fľašky, takto mi povedali. Ale nik mi nepovedal čo moje prisa, nechcem ich, aby boleli, aby niečo samovoľne unikalo, aby som strojom odsávala, aby boli mokré tričká, nechem toto!!! Viete čo takto som si to nepredstavovala, na toto som pripravená nebola vôbec, a nikde sa o tomto dočítať nedá, pripraviť sa aspoň informačne na takéto aleternatívy, asopň na posledných poradnieach pred pôrodom, by som to dala ako povinnosť každej prvorodičky, dať na podpis že bola aj o takýchto veciach informovaná, na poradni pred pôrodom. Bez takejto prípravy a informovanosti na pôrodnú sálu provrodička nepôjde. a hotovo!!! Toto by pomáhalo skutočne slovenským prvorodičkám. Som nešťastná, neviem čo mám robiť s prsiami tak aby boli pekné, neboľavé, bez hŕč, a bez samovoľného úniku tekutiny. Len plačem. ď.