Spravanie

Dobry den, mam 2 a pol rocnu dceru a uz neviem co mam robit.Nemozem sa od nej pohnut ani na krok pretoze hned zacne strasne plakat, nemozem ist na nakup,nikto iny ju nemoze okupat ani ju dat na zachod .Ked jej poviem ze potrebujem niekde ist tak sa rozplace a place celu dobu pokial som prec a moj manzel uz nevie co ma s nou robit aby prestala.A ma velky strach z ostatnych ludi, kazdeho sa boji.Prosim o radu ako mam dalej postupovat ako mam k tomu pristupovat.Vopred dakujem

Dobry den,mame dcerku ktora bude mat v oktobri 5 rokov.Od narodenia bola v podstate ukazkove dieta.Aj dnes je to velmi pozorne,mudre a sikovne dievcatko,je empaticka az ma to niekedy udivuje.Ma vsak obrovsky problem s komunikaciou s dospelymi ale aj s cudzimi detmi.Od malicka je skor introvert,teda hlavne ak sa nachadza mimo rodiny.Doma je komunikativna,hrava,je rada ak moze byt iniciatorkou a vymyslackou novych hier.Ak je vsak mimo domu vobec nekomunikuje s dospelymi,ak sa jej niekto prihovori napr.suseda,znama alebo aj niekto z rodiny ktoreho nevidi az tak casto vobec nereaguje a ignoruje dotycneho.Odmieta zdravit na ulici,v obchode ale napriklad aj starych rodicov.....Od malicka bola taka ze neznasala ak sa jej dotykal niekto iny ako ja a manzel,nerada sa nosila na rukach u babky ci dedka a uplne neznasala ak jej chceli dat pusu.To jej ostalo dodnes,ja to respektujem pretoze to vychadza z jej osobnosti a ja sama som od malicka velmi podobna.Zial jej stari rodicia to nechapu,neustale ju hresia a vstepuju jej pocit viny ze ich nepozdravila a nedala im pusu.Vidim na dcerke ze je z toho velmi nervozna a zacala byt na starych rodicov agresivna,ked sa ju pri luceni snazil dedko nasilim chytit a dat jej pusu velmi zurila a plakala a dala mu facku.Nemyslim ze to spravila naschval,iba sa branila.No stary rodicia to chapu ako nevychovanost a nevhodne spravanie.Vela krat som sa dcerke snazila vysvetlit ze je slusne pozdravit a starim rodicom zasa aby si nevynucovali pozdrav nasilim ,nepomaha to.Som z toho velmi smutna lebo po tomto poslednom incidente dcerka odmieta babku a dedka vidiet.S druhou babkou ma pekny vztah,ona dcerku respektuje a nenuti ju do nicoho.A dcerke takyto pristup prospieva lebo tuto babku zacala sama zdravit a ma k nej omnoho vrelsi vztah.Od oktobra ide dcerka do skolky ale dost sa toho bojim.Uz rok chodila do skolky,zvykla si na nu velmi rychlo ale za cely skolsky rok neprehovorila s ucitelkou ani slovo ( a to ju pozna od malicka lebo je to nasa pribuzna)Teraz rok nechodila kvoli stahovaniu a narodeniu braceka.Velmi sa na skolku pytala a tesi sa tak teraz do skolky nastupi.Mozte mi prosim napisat vas nazor,ci je spravanie dcerky v poriadku alebo som naozaj niekde spravila chybu.A ako mam k tomuto problemu vobec pristupovat?Ja som mala od detstva podobne problemy,komunikacia a skola mi robili obrovske a casto pre mna neprekonatelne problemy.Rada by som sa tomu pri dcerke vyhla a pomohla jej aby to mala v skole lahsie ako ja.Dakujem za rady

dobry den. prosim o radu, ako reagovat na prosbu dietata, aby som o niecom, co vyviedla nepovedala druhemu rodicovi.
z mojho pohladu obaja rodicia zastavame rovnake nazory, hodnoty, postupy vo vychove, ani jeden z nas nie je extremne prisny al. benevolentny, tak isto aj nase dieta ma k nam obom pekny vztah.
aka odpoved je spravna, ked dieta poziada "nepovedz to tatinovi"?

Dobrý deň!
Pred dvoma týždňami k nám prišlo dieťa, ktoré sme si vzali do pestúnskej starostlivosti, predtým bola v detskom domove a umiestnená v profi rodine, kde boli ešte ďalšie 3 deti v profi a jedno v pestúnstve. Má 2,5 roka ,celkom dobre sme si na seba zvykli aj deti aj dieťa na deti a na nás problém ale je pri zaspávaní a niekedy aj v noci, kedy si búcha hlavičku o postieľku a navyše je schopná robiť v nej aj skoky zo strany na stranu. Kde by mohol byť problém a hlavne dá sa tomu pomôcť napríklad zvýšeným osobným kontaktom ako matka s dcérou alebo tak, lebo by to možno mohlo byť prejavom nedostatkom lásky s obdobia predtým? Ďakujem

Dobru den,moje meno je I.Novak a chcel by som Vas poprosit o odbornu pomoc s mojou jedinou dcerkou.Ide o dievcatko vo veku 9 rokov,ktore zije s matkou po rozvode asi 7 mesiacov.Ja zijem v Prahe,kazdy druhy vikend dochadzam do Trnavy.V case pobytu v Trnave byvame u mojich rodicov.
Dieta je citovo chladne,imunne voci akymkolvek prejavom,bez prejavu akejkolvek lutosti nad bolestou a utrpenim,ktore opakovane sposobuje svojmu otcovi,babke a dedkovi.Je vedene k uprednostnovaniu materialnych hodnot,dosledkom coho je,ze ju nezaujima nic ine,len ci jej prinesiem nieco z Prahy,ci jej zaplatim to,ci ono,ci jej dam peniaze na to,ci ono,ci na nu prepisem svoj byt...
Nedavno ma poziadala,aby som mojmu 73 rocnemu otcovi povedal,ci by napisal zavet a prepisal na nu svoj byt (co mojho otca,v tom case choreho,neskutocne ranilo).
V poslednych dvoch mesiacoch ma opatovne uraza,priamo do oci opakovane klame,otvorene mi vulgarne nadava (debil,psychopat,sprosty,buzerant),citovo ma vydiera a pri najmensom naznaku nezhody,pri kritizovani jeho spravania,pri nevyhoveniu jeho zelaniu okamzite telefonuje matke a prosi ju o odvezenie od otca,v com jej matka,samozrejme,rada vyhovuje .
Najnovsie uplne odmieta so mnou travit kazdy druhy vikend,prestala uplne respektovat nie len mna,ale aj mojich rodicov a opakovane pokusy o zmenu spravania vysvetlovanim,dohovormi,emotivnymi prejavmi bez akejkolvek lutosti ignoruje s usmevom na tvari,prip.posmesne komentuje.
Som na dieta velmi viazany a kvoli nej som aj prerusil kontakt so vsetkymi priatelmi,len aby som sa jej mohol pri pobyte v Trnave plne venovat a byt stale s nou.
Po cely dobu sa jej permanentne venujem-hravali sme sa spolu rozne spolocenske a sportove hry,chodili na vylety,vymyslali zabavu podla jej zelania.
Daval som jej svoju lasku otvorene a casto najavo vzajomnym tulenim,objimanim,bozkavanim a az do Velkej noci 2011 sme mali vyborny vztah.
Pocas Velkej noci som jej v hrackarstve odmietol kupit hracku s vysvetlenim,ze som jej priniesol jednu z Prahy a po obede sme planovali ist na kolotoce.
Dieta to nezaujimalo,vycetlo mi,ze som jej nikdy nic nekupil,ze som jej nikdy nic nezaplatil,nikam nezobral a ze so mnou nechce byt.
Zavolala matke a poziadala ju,aby pre nu prisla,co matka okamzite urobila a dieta si odviezla.
Je evidentne,ze dieta ma narusenu vychovu a toto sa zacina prejavovat aj vo vztahu ku mne.
Chcel by som,ako otec,urobit vsetko pre to,aby som tento vyvoj este nejako zvratil,pokial je vo veku,kedy by jej osobnost bolo mozne este nejako formovat.
Som s momentalnej situacie zufaly a neviem,ako sa k dcerke chovat.Jednoducho sa nedokazem nadalej usmievat a tvarit sa,ze sa nic nestalo a ze je vsetko v poriadku.Moji rodicia jej s placom povedali,ze toto spravanie dalej nedokazu znasat a ze sa boja o svoje zdravie.Povedali jej,ze a ak sa mieni ku mne takto nadalej spravat,ze si nezelaju,aby k nim dalej chodila a ohrozovala takymto spravanim ich zdravie.Samozrejme,matka neciti nijaku potrebu navstivit detskeho psychologa a zrejme ju k tomu moze prinutit len sudny prikaz.Tu si ale tiez nie som isty,ci tym dietata este viac nepopudim voci sebe...
Urcite takyto pripad nie je jediny,s ktorym ste sa stretla vo svojej kariere a urcite mate svoje profesionalne skusenosti.
Mozete mi,prosim,poradit,ako dalej postupovat,ako by som sa mal zachovat a ci stoji za zvazenie podanie podnetu na sud z podozrenia ohrozenia vychovy dietata?

Dakujem Vam,

I.Novak.

Dobry den,
Chcem vas poprosit o riesenie dost dlho trvajuceho problemu.
Mame 6rocnu dceru,ktora bola asi do 4 rokov hotovy anjelik,ale spravala sa aj mudro a inteligentnejsie ako vekom bola.
Potom pribudol do rodiny surodenec a zda sa nam,ze zhruba odvtedy sa jej spravanie zacalo rapidne zhorsovat.(Aj ked sme na nu nezanevreli...)
Casto sa znizuje na jeho uroven, skryva sa ked pride nejaka navsteva, neodpoveda na otazky co sa jej pytaju, vesia sa nam na nohy.....
Najhorsie je to,ze nas zacala doslova neposluchat - my jej nieco povieme aj 20krat - po dobrom a ona to nespravi,blazni sa,lieta, beha alebo sa zacne zduvat a odsacovat nas a posielat prec lenze to robi aj pred cudzimi ludmi, dokonca som sa dozvedela,ze aj pani ucitelke sa vesia na nohy a podobne...Je hrozne jedovita,aj pred ludmi sa oduje a zakrici na nas ci starych rodicov.
Ja uz som z toho zufala,lebo sme to parkrat skusali aj po zlom - dostala po zadku,ale vacsinou si s nou sadnem a a mame "babsky" rozhovor,pri ktorom naslubuje hory doly a o pat minut uz je zase taka.
Absolutne neposluchne co jejhovorime a coraz castejsie sa zduje - ale doslova jedovito...
uz som naozaj v koncoch - dokonca som rozmyslala nad navstevou psychologa, no najskor skusam takto.
prosim vas, viete mi poradit kde robime alebo sme urobili chybu a co robit teraz?bude sa niekedy zase spravat normalne????

Co sa tyka toho surodenca, ten ju castokrat uz predbehne v obliekani,v jedeni a ona co by mu mala byt prikladom, je toskor naopak...Pritom je to dobra ziacka,bystra v skole,nosi jednotky.

Dakujem vam naozaj velmi pekne za pomoc.