príchod súrodenca

dobrý deň, mám 2 ročnú dcérku, ktorá je veľmi náročné dieťa. tvrdohlavá, vždy si chce presadiť svoje, je ale šikovná, má bohatú slovnú zásobu. už sme sa naučili nejako ju zvládať. niekedy úspešnejšie, niekedy menej. nedávno som zistila že som tehotná a tak som si začala viac všímať reakcie dcérky na bábetká a zistila som, že ich nemá rada. nerada sa tiež hrá s bábikami. nie je to ten typ opatrovateľky. keď dostane bábiku, tak ju rovno odhodí a viac ju do rúk nevezme. v kočíku vozí plyšové zvieratká. najradšej má zajkov. keď náhodou stretneme nejakú mamičku s bábetkom v kočíku, malá sa naň nechce ani pozrieť. zamávať alebo sa prihovoriť absolútne nehrozí. minule povedala ani nie ročnému dieťatku, že: "bábatko, neni si človek" nechápala som. a to ešte ani nevie, že čakáme prírastok. keď sme len tak skúšobne začali s mužom pred ňou hovoriť o bračekovi alebo sestričke, začala kričať a zlostiť sa, že ona žiadneho bračeka ani sestričku nechce. úplne to odmieta. keď sme sa jej raz spýtali či by nechcela mať doma bábetko, prekvapivo povedala že áno, ale hneď dodala, že ho chce držať v rukách a odtrhnúť mu nožičku...!!! to bolo dosť desivé.
ukazujeme jej na jej obľúbených rozprávkach, alebo na jej kamarátoch (súrodencoch) zo susedstva aké je super mať súrodenca, ale ona to rezolútne odmieta. myslíte, že sa dá jej postoj zmeniť? je fakt, že koncom roka už bude staršia, ale bojím sa že svoj názor veľmi nezmení. a nechcem aby mala negatívny vzťah k súrodencovi, alebo aby bola na nás nahnevaná a trápila sa. pretože v tom čase pôjde aj do škôlky, tak sa bojím aby to ešte viac neprehĺbilo zlý vzťah k druhému dieťaťu.

dobrý večer,
mám 2 dcérky. Staršia má 2 roky a 10 mesiacov a mladšia bude mať 10 mesiacov. Staršia dcérka do dvoch rokov chodila na nočníček (cikala a kakala), plienky nosila len na spanie. Po narodení mladšej dcérky asi po mesiaci sa začala pomočovať keď sme boli vonku na prechádzke. Kvôli chladnému počasiu nám doktorka odporučila na von dávať plienky, pretože mala problémy s močom. Postupne sa začala pocikávať aj doma a pridalo sa k tomu aj kakanie do nohavičiek. Pocikávanie sa našťastie rýchlo upravilo ale s kakaním máme problém doteraz. 4 mesiace trvalo kým sa konečne vykakala znova do nočníka ale úspech trval necelý mesiac. Potom nastal problém, ktorý trvá už pol roka. Nepýta sa na veľkú potrebu, ale špiní iba nohavičky. To trvá 3-4 dni, potom ju z toho už bolí bruško, asi na 5 deň sa trochu vykaká, máme zasa 2 dni "čisté" obdobie a kolotoč sa opakuje. Niekedy je to aj 8 nohavičiek za deň, má z toho úplne červený zadoček, čo ju samozrejme bolí, stolicu má mäkkú, takže problém zo zápchou nie je. Boli sme na chirurgickom vyšetrení, či nemá v konečníku nejakú fistulku, ale po chirurgickej stránke je všetko v poriadku. Ideme ešte na gastroenteorologické vyšetrenie, ale pán doktor z chirurgie nám povedal, že to bude pravdepodobne žiarlivosť na mladšieho súrodenca a odporúčil nám návštevu psychologičky. K mladšej sestre sa chová primerane jej veku, občas jej niečo urobí (stúpi jej na rúčku, slabo ju buchne po chrbátiku, berie jej hračky), ale väčšinou sa k nej správa pekne a zahrá sa s ňou. My jej vždy hovoríme, že ju ľúbime, hráme sa s ňou. Ako jej to máme ešte viac dokázať, alebo je tu dôležitý čas aby si zvykla na túto situáciu? Ďakujem

Dobrý deň, mám 10-ročného ťažko zdravotne postihnutého syna, má svalovú dystrofiu, rozumovo je v poriadku, chodí do bežnej základnej školy, je integrovaný. Teraz čakám dieťa a zaujímalo by ma ako by som mala syna pripraviť na príchod súrodenca. Bude medzi nimi dosť veľký vekový rozdiel, neviem si predstaviť, ako syn na malé bábo zareaguje. Zatiaľ sa tvári veľmi neutrálne, keď som mu povedala, že budeme mať bábo, jeho reakcia bola: Hmm a kedy? Za 9 mesiacov? a tváril sa pri tom ako keby ho to veľmi nezaujímalo. Všade čítam články o tom ako pripraviť malé dieťa na príchod súrodenca, ale ako pripraviť väčšie dieťa a k tomu zdravotne postihnuté, to som sa nikde nedočítala, preto prosím o radu. Ďakujem.

Dobrý deň. Pani doktorka, trápi ma jeden problém, s ktorým si neviem rady. Máme dcérku, ktorá má 2 roky a 9 mesiacov.Ja som začala pracovať na polovičný úväzok keď mala 6 mesiacov a o 4 mesiace som musela nastúpiť na plný pracovný úväzok. O dcérku sa starajú moji rodičia. Veľmi ich má rada. Niekoľko týždňov dozadu začala svojho otca odmietať. V pohode sa s ním hrá, ale keď chce, aby sa išla postískať s ním a dať mu pusu na dobrú noc, alebo keď ide do práce tak nechce. Teraz som tehotná a mám rizikové tehotenstvo. Neviem či tento stav je začiatok obdobia vzdoru, alebo si dcérka uvedomuje, že sa o mňa bude musieť podeliť so súrodencom. Snažím sa ju na tento stav pripravovať, aj na to, že budem musieť ísť do nemocnice. Veľmi ma to trápi a trápi to aj manžela. A neviem si predstaviť, že bude takto visieť na mne a budem sa musieť starať ešte aj o novorodeniatko. Ona začne plakať aj keď ju ide ocko okúpať a uložiť do postieľky a ja nie. Ešte aj posledné noci začala preliezať ku mne do postele. Spávame stále v jednej izbe, lebo dcérka má od 9 mesiacov diagnostikovanú epilepsiu. Chcela by som vedieť prečo sa takto správa a chcela by som to nejako riešiť skôr ako príde na svet druhé dieťatko. Ešte aj keď sa hráme s bábikami - má takú rodinku a keď posadím otcovi dievčatko na kolená, tak dievčatko zoberie a posadí ho na kolená maminke. Vôbec to nechce akceptovať. Inak je myslím si veľmi výrečná na svoj vek, rozpráva všetko len ešte jej nejde R. A ešte jedna vec ma trápi. Dcérka má rada deti a chceli by sme ju dať od marca do škôlky a súrodenec sa má narodiť v januári. Nemali by sme ešte niekoľko mesiacov počkať s nástupom do škôlky aby si zvykla doma na novú situáciu, alebo ju máme dať do škôlky skôr.
Dúfam že sa s tohto môjho príspevku nejako vymotáte a poradíte mi. Veľmi pekne ďakujem.