odmietanie otca

Dobrý deň. Pani doktorka, trápi ma jeden problém, s ktorým si neviem rady. Máme dcérku, ktorá má 2 roky a 9 mesiacov.Ja som začala pracovať na polovičný úväzok keď mala 6 mesiacov a o 4 mesiace som musela nastúpiť na plný pracovný úväzok. O dcérku sa starajú moji rodičia. Veľmi ich má rada. Niekoľko týždňov dozadu začala svojho otca odmietať. V pohode sa s ním hrá, ale keď chce, aby sa išla postískať s ním a dať mu pusu na dobrú noc, alebo keď ide do práce tak nechce. Teraz som tehotná a mám rizikové tehotenstvo. Neviem či tento stav je začiatok obdobia vzdoru, alebo si dcérka uvedomuje, že sa o mňa bude musieť podeliť so súrodencom. Snažím sa ju na tento stav pripravovať, aj na to, že budem musieť ísť do nemocnice. Veľmi ma to trápi a trápi to aj manžela. A neviem si predstaviť, že bude takto visieť na mne a budem sa musieť starať ešte aj o novorodeniatko. Ona začne plakať aj keď ju ide ocko okúpať a uložiť do postieľky a ja nie. Ešte aj posledné noci začala preliezať ku mne do postele. Spávame stále v jednej izbe, lebo dcérka má od 9 mesiacov diagnostikovanú epilepsiu. Chcela by som vedieť prečo sa takto správa a chcela by som to nejako riešiť skôr ako príde na svet druhé dieťatko. Ešte aj keď sa hráme s bábikami - má takú rodinku a keď posadím otcovi dievčatko na kolená, tak dievčatko zoberie a posadí ho na kolená maminke. Vôbec to nechce akceptovať. Inak je myslím si veľmi výrečná na svoj vek, rozpráva všetko len ešte jej nejde R. A ešte jedna vec ma trápi. Dcérka má rada deti a chceli by sme ju dať od marca do škôlky a súrodenec sa má narodiť v januári. Nemali by sme ešte niekoľko mesiacov počkať s nástupom do škôlky aby si zvykla doma na novú situáciu, alebo ju máme dať do škôlky skôr.
Dúfam že sa s tohto môjho príspevku nejako vymotáte a poradíte mi. Veľmi pekne ďakujem.