Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
sud určil styk s otcom každy parny vikend,otec opustil deti a odstehoval se k milenke, s ktoru žije a vychovava jej deti,vnučka ma 10 rokov a vnuk 15 ho necteji ani videt, už mu to povedali a teraz jim vyvoláva ,, že neni na vine a všetko svaluje na matku, žo ona jich od toho odradza, deti su neštastne, proto prosim o radu jestli musí s ním bat, ked nechcu, dakujem pekne neštastna babka
Matka detí by mala požiadať súd, aby prejednal znova styk otca s deťmi, nakoľko deti odmietajú chodiť k otcovi. Vzhľadom na ich vek by súd mohol rešpektovať ich prianie - mal by dať vec posúdiť súdnemu znalcovi - psychológovi a na základe jeho zistení rozhodnúť. (No nie som si celkom istá, či to je aj v praxi také jednoduché a hladké).
Iná možnosť je, že otec s deťmi bude navštevovať psychológa a pracovať na ich spoločnom vzťahu.
Dobry vecer pani doktorka,
prosim vas o radu.mame 17.mesacnu dcerku, ktoru mame velmi radi, je to dobre dieta, ktore pekne prospieva, je vesela, zacina byt aj sibalka.Dcerku s manzelom vychovavame s porozumenima s laskou, nehadame sa. Dlhsiu dobu mame ale problem, ze dcerka manzela dost odmieta a dava to jasne a nahlas najavo..pritom manzel je na nu velmi dobry, trpezlivy-mozno i viac ako ja.Manzel chodi skoro rano do prace, prichadza okolo 16.00, ideme potom spolu vonku, trosku sa potom doma hrame, ale dcerka vo vstekom preferuje mna...ked manzel pride, pekne jej poviem ze ideme ocka privitat a dat mu pusku, zacne vtedy plakat, az sa hnevat a hned chce ist na ruky, pravdaze aj ked mi manzel da bozk, tak sa moc hneva, ak ma manzel chyti vonku okolo pliec, hned ho udiera po ruke, v poslednej dobe sa zacala ruckou na neho zahanat...nemozem skoro nikam ist...leo ak sme vonku a napr.chcem len nieco kupit a na chvilku ma nevidi, strasne zacne plakat...brali sme to ako beznu detsku ziarlivost, ale zda sa mi to akosi moc a citim ze manzela to trapi...ked ju on zavola s tym ze sa idu hrat, alebo salit, nikdy skoro k nemu nepride...tak rada by som si zasla aj zacvicit...ale mam strasny strach ked len vidim ak potrebujem ist k lekarke a manzel je s malinkou vonku a skusa vsetkym moznym ju zaujat a ona len za mnou place a place...pritom sme taky cestovatelia-v zmysle nesedime doma, od malicka sme chodili pravidelne k babickam, ktore ma rada a dokonca k starkej priatelovi ma moc vrucny vztah, hra sa s nim a vtedy vobec jej nevadi ak tam niesom-ovela viac je to doma..
prosim vas o radu,myslite si ze je to uplne v poriadku? Dakujem vam velmi pekne.
Viem si predstaviť, že vášho muža to bolí a trápi. Veď je to jeho dieťa. No deti sú raz také, niekedy nevieme zistiť alebo nájsť žiadnu príčinu či dôvod, prečo sa tak dieťa k otcovi správa. Často to je preto, lebo na matku je veľmi fixované, čo je primerané tomuto veku a času, ktorý spolu matka a dieťa trávia a možno naozaj otca vníma ako ohrozujúcu osobu v tomto zmysle (teda že má príliš blízko k matke, ktorá je stredom detského vesmíru).
Rozhodne by ste nemali kvôli jej plaču prestávať s dotykmi či prejavmi náklonnosti a blízkosti pred dcérkou len kvôli jej plaču. Vy ste partneri a ona je vaše dieťa. Máte právo na svoj vzťah, či sa jej to páči alebo nie. Do toho si "kafrať" nedajte.
Osobne si myslím, že vzťah s otcom sa zaiste postupne zmení a upraví, len otec by nemal zneistieť a mal by celú situáciu brať trošku s nadhľadom.
Dobrý večer prajem už zase Vám píšm lebo sa naskytol problém ktorý by som chcela nutne vyriešit. S mojím manželom som sa v stredu rozviedla ale už viac ako 3roky spolu nežijeme a z toho 2roky mám priatela s ktorým aj 2roky žijeme.Doteraz moja dcérka 4r. Mirien chcela chodit k otcovy ale posledný týžden nechce.Zo slzami vočiach ma prosí (zúfalé prosenie)aby mohla zostat s nami a neíst za tatikom (ako ho volá) a nedajbože že má u neho spat.Nikdy sme pred nou na jej otca nenadávali ani nič podobné. Ked nechce íst snažím sa jej dohovorit, že aj jej tatino chce byt snou ale stále nie a nie. Ked sa jej opýtam prečo odpovie lebo a ide preč. Ale čo je zaujímavé akonáhle príde pre nu tak je všetko v pohode až na to že doteraz som si neuvedomila alebo som nevidela ako na mna pozerá ked sa s otcom odomna vzdialuje. Ked som sa jej minule tak zahladela do očí akoby mi hovorila že nechce íst s ním ale bojí sa to pred ním povedat. Neviem čo mám robit a dost ma to trápi. Chcem sa ešte porozprávat s jej otcom čo sa deje ked je Mirien u neho ale presne viem čo mi odpovie : nič čo by malo byt všetko je v pohode. Neviem ako jej mám vysvetlit že aj on chce byt s nou alebo ako mám dostat z nej prečo vlastne zrazu nechce k otcovi chodit. Vy ako doktorka snád by ste mi vedeli poradit čo mám robit. Nechcem ju nútit chodit k otcovy ale zase potom ja budem zlá že ju húckam proti nemu a podobne a to nechcem. Súdom má určené kedy s Mirien môže byt. Ja viem že je to už moja druhá otázka na vás alebo lepšie povedané druhá žiadost o radu ale neviem kto by mi mal poradit a zbytočne Mirien vodit po psychológoch nechcem. Je to moje prvé dieta a učím sa každým dňom a na Mirien mi záleží a chcela by som vediet ako jej aspon o trošku ulahčit život ak to bude v mojích silách.Za radu Vám vopred dakujem Ferencová-Rybárová
Najlepšie bude, ak sa porozprávate s otcom vašej dcéra a vysvetlíte mu, čo sa deje pred jeho návštevami. Nemusíte ho žiadať, aby pre ňu nechodil, skôr by ste mohli spolu vymyslieť, ako to dcérke aspoň na prechodnú dobu uľahčiť, čo by bolo pre vás oboch prijateľné. Napríklad že pol hodinku hodinku pobudnete spolu všetci traja a potom si on a dcéra urobia svoj program - alebo niečo také. Prípadne sa popýtajte, ako sa mu dcéra javí, keď sú spolu iba sami dvaja, či hovorí, či aj sama niečo povie alebo len odpovedá, keď sa jej spýta, či sa aj zasmeje alebo je len vážna a podobne.
Je možné, že návštevy nestačia na to, aby mala dcérka živý vzťah s otcom a aby ho vnímala ako súčasť svojho života. No bolo by fajn, keby zostali v kontakte a keby ste ju podporovali v udržiavaní vzťahu s otcom.
