nevie si zvyknut na skolku

Dobry den pani doktorka. Obraciam sa na Vas s prosbou o radu. Mam syna, ktory mal vnovembri 3 roky. A mame s nim vela starosti...Je to nase prve dieta. V juli 2009 k nemu pribudla dcerka. Samko ju prijal velmi pekne a pozitivne, tesil sa z babatka, hojdal ju, hladkal. V septembri svak nastupil do MS. Velmi som zvazovala, ci ho dat do tej skolky alebo nechat doma. Ale poviem to uprimne. Nie som super zena, jednoducho som pocas dvoch mesiacov prazdnin s dvoma detmi zistila, ze to nezvladam tak, ako by som chcela, Samkovi som sa takmer vobec nemala cas venovat a navyse zijeme v casti mesta, kde su prevazne dochodchovia a Samko tu nema ziadneho vrstovnika, teda aj von sme stale len my dvaja, teraz uz traja aj s malou v kociku. Tak som si myslela, ze skolka zaplni tuto medzeru a ze Samko bude mat lepsie a plnohodnotnejsie vyplneny cas. S malou som musela cvicit Vojtovou metodou, manzel chodi z prace dost neskoro a ked pride, vacsinou varim, periem, dobieham domacnost.
Lenze - Samko si v skolke nezvykol. Prvy mesiac bol dva tyzdne chory doma, tak sme si mysleli, ze to bol kratky cas na adaptaciu. V oktobri chodil cely mesiac, ale stale rano vymyslal, nechcel sa obliekat, umyvat, nechel odist z domu, nepozdravil ma, akoby sa na mna hneval za to, ze musi ist, v skolke plakal za ockom,lebo manzel ho vozi tam aj spat. V novembri sa nam zdalo, ze je to lepsie, az jedneho dna zacal plakat, ze ho pani ucitelka zbila. Vypitovala som sa ho ako a co sa stalo, boli sme za ucitelkou, riaditelkou, riesili sme to, myslim, ze cely problem bol v tom, ze ho tapla po pleci, neviem ako silno, ked sa nechcel zakryt pred spanim, ale on si to tak zapamatal, ze hoci teraz sa tato ucitelka k nemu naozaj pekne sprava a snazi sa, Samko ma od nej odstup a zda sa, ze mu je neprijemne, ked sa ho chce dotknut. Ale druhu ucitelku vyslovene glorifikuje, ma ju rad, ale rano place aj ked je tam ona, takze asi to s ucitelkami nesuvisi. V podstate od novembra bol kazdy mesiac v skolke len dva tyzdne, stale mava nadchy, tak choreho ho tam nedavam alebo su prazdniny. Od zaciatku februara bol doteraz len 7,5 dna. Mam pocit, ze on chce byt chory, len aby mohol byt doma. Akonahle mu poviem, ze ostava doma, hned sa mu polepsi. Aj teraz, vie, ze od pondelka by mal ist do skolky a kazdy den oroduje, ze aby som ho nedala. V skolke place len rano, akonahle manzel odide, Samko sa hra, normalne vraj papa, spi, hoci zo zaciatku niekolko tyzdnov nic nejedol. Ked som par krat prisla po neho aj ja, ostal uplne zaskoceny a vykolajeny. Raz v januari, ked som otvorila dvere triedy, ostala som v soku, vsetky deti si kreslili pri stole aj s ucitelkou, tou, ktoru ma rad a on bol na opacnej strane velkej tiedy, sam v kute a hral sa tam s nejakym autom. Ked ma zbadal, nechcel ist ani domov, musela som ho presviedcat, bolo to take sklucujuce, ze som sa skoro rozplakala. Doma nemava ziadne nocne desy ani nic podobne, nepomocuje sa. Obcas sa pocika, asi tak raz mesacne, ale to skor, ked poobede velmi tvrdo spi, resp. ked je chory. V skolke sa vraj sam oblieka aj papa, doma ho musim ja krmit, neche sa obliect, nic. Stale je na mne zaveseny, spi len so mnou, vyzaduje si velmi moju pozornost. Ked je doma, malej sa vobec nemozem venovat, stale vravi, aby som ju dala do postielky alebo do lehatka, darmo mu vysvetlujem, ze ona tam nechce byt zatvorena cely den. Ma uz osem mesiacov a lozi po celom byte. Ked je Samko nie doma, detska izba ju moc nezaujima, akonahle je tam on, ide len za nim a on ju odtlaca rukou prec, alebo ju taha za nohy prec, lebo mu vadi, ze mu Eliska "zuzle" hracky. Stale musim striehnut, ci jej nejako neublizi. Ma typicke obdobie vzdoru, vsetko neguje, neche sa umyvat, obliekat, stale by pozeral DVD-cka. Najskor nechce ist von, potom nechce ist dnu, nechce jest, len same sladkosti. Mam pocit, ze stale ho treba upozornovat. Ked malu dojcim, vyrusuje nas, ona sa potom nenaje, neda jej spat, budi ju, je hlucny, neznesie, ked ju uspavam, vzdy nas vyrusi a prebudi ju. Toto vsetko pisem, aby ste mali obraz o nasich dnoch, myslim si, ze aj to, ze nechce byt v skolke suvisi so ziarlivostou a ze ja som doma, keby som bola v praci, asi by to skor prijal. Chcela by som od Vas nazor, ci ho mam nechat doma a nedavat ho tam viac. Ale dokedy? Do septembra? Dlhsie? Alebo si myslite, ze treba ist k nejakemu psychologovi? Tomuto by som sa rada vyhla nakolko sme s nim chodili dost po lekaroch kvoli operaciam, co absolvoval a tiez sme cvicili Vojtovou a chodili po rehabilitaciach, takze mame toho za sebou dost, nechcem ho viac stresovat ako je nutne. Len pre doplnenie, obe deti mali Torticollis a drzali hlavku nakrivo po narodeni, ale je to rozcvicene. Prosim poradte mi, lebo som psychicky vycerpana a snad by som psychologa potrebovala aj sama. Dakujem.