puberta

prosim o radu ako dalej zo svojim 14r. synom.Mám 3 deti 14r chlapec,7r. dievča a 4,5m chlapca.Moj alebo skor naš problem je ten že si neviem rady so svojim staršim synom.Je v obdoby puberty ktoru ja ako matka nezvladam.Nezvladam jeho výkivy nalad,jeho agresiu voči mne a aj voči sestre niekedy si myslim že nas nenavydi.Ked sa ukludni potom plače a je mu to luto a ked ho to prejde tak znova.Nič ho nezaujma len počitač,mobil,PSP hra a dievča(frajerka).V škole sa zhoršil neuči sa a ked mo dohovarame odpovie že aj druhý sa tak učia ,a načo mu to bude.Ked donesie zlu znamku tak mu zakažeme napr.mobil tak je ohen na streche začne kričat nadavať aj oplzlo buchat atd.Najhoršie na tom je že toto robi len pri mne ked je manžel doma tak je krotký.Neviem možno je aj v nas chyba nerozumiem tomu aj my sme boli v puberte ale toto som si nikdy k svojej matke nedovolila.Strašne ma na nom vytáča ked mu dohovaram a on my stale oponuje stale musi mat posledne slovo aj ked mu poviem aby prestal tak my odpovie aby som prestala ja.niekolko krat som to už aj urobila prestala som sa s nim bavit že sa ukludni ale nie on chodi za mnou a rýpe a rýpe až pokial nevybuchnem.Vyčita mi že sa o neho nestaram ale to nieja pravda mam teraz viac povinnosti okolo maleho syna do toho dcera chodi do prvej triedy,vysvetlila som mu že nieje sam ale nie on si tvrdi svoje a mna nepočuva.Navrhla som mu aj navštevu psychologičky,že tam pojdeme spolu ale nie ani počuť.Ja som s nervami v koncoch.Manžel chodi tak na 2-3 dni preč do prace a ja mam vždy hrozu čo bude.Nechcem o nom písať len zle moc mi pomaha teraz doma či s pracami v domacnosti či s upratovanim ked mu poviem tak spravý ale ked nepoviem tak nie ale berem to s rezervou, len to spravanie. dakujem

Dobry den,p.Kašáková.
Chcem Vas poprosit o Vas nazor.Svagrininej dcera,ktora ma 12 rokov,strasne ziarli na mojho 2rocneho syna,od jeho narodenia.Nema na to ziadny dovod,pretoze ona nie je jeho existenciou ziadno obmedzovana a ani nijak ukratena,prave naopak,stari rodicia a aj vlastna mama (rodicia sa rozviedli) jej plnia,co jej na ociach vidia,vratane kupovania toho,co si ona zazela.V podstate by som sa tym ani nezaoberala,ale moj syn je z nej uplne zblazneny,on ju tak lubi,ze zakazdym,ked ju stretneme a ona odchadza,strasne za nou place a cely den nic ine nepocuvam,len kde je.Nerozumiem,ze je z nej taky hotovy,ked ona sa k nemu otrasne sprava.Najskor to bolo tak,ze ked mala naladu,tak sa s nim aj chvilku zahrala,ale casom sa to stupnuje a je protivnejsia a protivnejsia.Naschval robi veci,ktore on nemoze (skace zo schodov,lezie po rebriku...),bud aby plakal,alebo aby nieco spravil a jeho napomenuli.Jednoducho ho provokuje.A ked sa nahodou v jej pritomnosti venuju stari rodicia ci mama mojmu synovi,je oduta a urazena.Spociatku som jej dohovarala aj ja,momentalne si ju nevsimam,ale mam pocit,ze absolutne nic nezabera a v nej sa to spravanie len stupnuje.Neviem,co je teda lepsie pri nej robit,ci cakat na to ze "ona z toho vyrastie" alebo to riesit nejako inak,ci maximalne sa vyhybat stretnutiam s nou,co sa na rodinnych akciach teda neda a zakazdym je z toho nervozna,podrazdena a napata situacia,co ma uz vobec nebavi.
Dakujem moc.

Dobrý deň, máme s manželom dve dcérky 12,5 a 10 ročné. Naša rodina je kompletná a usporiadaná. Problém je u staršej dcéry, pretože je v puberte a začína sa nám vzďaľovať a klame. Pred chvíľou mi volala jej triedna učiteľka, že mám prísť na pohovor do školy o jej správaní. Neviem čo mám urobiť, či ísť aj s dcérou alebo sama? Moja dcéra je najvyššia z triedy(170cm) a som hrdá na to, že je to pekné blond dievčatko. Bohužiaľ si to uvedomuje aj ona a v škole pričasto provokuje chlapcov takými puberťáckymi spôsobmi. Doma sme jej viackrát dohovárali, skúšali niečo zakázať, nedovoliť ale nepomáha to. Vadí mi hlavne to, že mi doma nepovie celú pravdu a dozviem sa ju až v škole. Minulý týždeň si narazila ruku aj hlavu v škole. Jej verzia bola taká, že ju chlapci nepustili von z WC a držali jej dvere. Ale jej triedna sa ma spýtala, či viem, čo tomu predchádzalo. Samozrejme som to nevedela a zase som vyzerala ako nemožná matka, ktorá nevie čo doma má. Pretože moja dcéra znova chlapcov provokovala až sa to pre ňu skončilo zle.
Poraďte nám čo máme robiť, inak je to múdre, šikovné a samostatné dieťa, ktoré ľúbime.Niekedy mám nutkanie na fyzické tresty,no tie by mali asi opačnú reakciu a dieťa by sa uzavrelo ešte viac.
Budem vám vďačná za radu.

Dobrý deň. Mám veľký problém s mojou 11 ročnou dcérou. V posledných mesiacoch je úplne nezvládnuteľná. Stále je negatívna a akoby plná odporu ku všetkému, neposlúcha, papuluje, klame, je veľmi drzá, agresívna, zákerná, nadáva, o všetkom sa musia viesť dlhé debaty, kým sa mi podarí ju presvedčiť aby to urobila....či už upratať izbu, alebo umyť zuby, všetko jej musím opakovať 6-7 krát kým to urobí alebo to ani neurobí, keď ma už rozčúli a zakričím na ňu, hňed som zlá, kričí na mňa, že ju nemám rada, alebo že ju dokonca týram, nadáva alebo povie, že nemá záujem sa o tom baviť, trieska dverami a vecami, keď sa jej snažím vysvetliť, že ju ľúbim a že ju chcem len naučiť čo je správne a čo nie, tak mi povie, že ona to vie a nechce sa rozprávať, alebo mi ani neverí. Som už z toho zúfalá, veľmi by som chcela vedieť, prečo je taká zlá, čo sa v nej deje, no nechce mi nič hovoriť. Už v škôlke bola zlá k ďeťom, bola hyperaktívna, aj sme navštevovali poradňu, potom sa trochu ukludnila, no teraz je to ešte horšie. Otca nevidela už skoro 6 rokov, ani o ňom nehovoríme, žije v zahraničí. Žijeme spolu aj s mojím priateľom už 4 roky, a k nemu sa chová tak isto. Akoby nás ani nemala rada.

Dovrý deň!Moja 12-ročná dcéra Sofia je normálne dieta s tým že chodí na súkromnú školu a dobre sa učí.Je športovo založená.Ale nikdy nebola takáto nechce aby som ju odprevadila až ku škole ale iba v aute.Nechce sa už ani aby som jej spravila vodu do sprchy a predtým som jej robila.Keď k nej dojdu kamarátky nechce aby som sa tam ukazovala.Nechce sa so mnou rozprávať o jej kamarátkach.Neviem či sa predomnou hanbí alebo je v puberte.
Vopred ďakujem!

Dobry den..uz par dni si tu citam o problemoch inych mamiciek,no podobny mojmu som nenasla. Mam problem so svojou prvorodenou 13r dcerou,ktory mi uz prerasta cez hlavu..a neviem na koho sa mam obratit.po 12rokoch som sa rozhodla pre druhe babetko.dcerka sa velmi tesila.ked sa malicky narodil.dcerka zacala brutalne ziarlit..nezhody doma,problemy v rodine,v skole,medzi kamaratmi,v domacnosti mi prestala pomahat..na maleho ani nesiahne..vsade jej prekaza.ked ju poprosim o pomoc pri malom,vraj je to moje decko.. stale sa to stupnuje..obvinuje ma,ze som ta najhorsia mama na svete..a naco som mala maleho..strasne zle sa to pocuva,velmi to boli.malicky potrbuje stalu opateru,je to maly certik,stale niekam lezie,stale nieco vymysla.lubim obe svoje deti no dcerka sa citi uz navyse.neodstrkavam ju,vsade ju bereme so sebou..no uz aj to odmieta.manzel pracuje mimo SR,doma byva malo,takze som s detmi viacmenej sama.Dakujem za vas nazor.