zadržiavanie stolice
, Autor: Registrovaný používateľ
dobrý deň
2,5r dcérka začala zadržiavať stolicu..po týždni čo som strávila v pôrodnici a malá bola u mojej mamy /ktorú zbožňuje a vždy je s ňou keď ju potrebujem postrážiť/ málo pila, boli horúčavy+zrejme stres z odlúčenia (prvýkrát) mamy aj otca..to spôsobilo, že nekakala, potom mala tvrdú stolicu, ktorá ju pri kakaní bolela a problém bol na svete..odvtedy (už vyše mesiaca) každý deň stoná že ju "riťka bolí"..stále si škriabe polovičky, má ich potom červené a potom sa dožaduje natierania (zrejme ako vidí, že sestričke natieram) a aby som ju hladkala na riťke a pod...no a kakať samozrejme až keď to už nedokáže udržať..u dr. sme boli, mali sme čípky, probiotiká..stolicu má mäkkú, úplne v poriadku..vidieť že problém je v psychike..stále je smutná, mrachce sa, normálne by som povedala, že má depku! Som z toho aj ja smutná, chcem jej pomôcť. Vždy, keď drobec spí tak som len s ňou, čítame si, kreslíme, papáme, hráme sa s bábikami, gorálkami..rôzne aktivity, chodím s ňou von, do obchodu, hladkám ju, hovorím jej ako ju ľúbim.. atď..najviac jej vadí kojenie (každé 2h) to hneď ju riťka bolí, mám ju hladkať a natierať zadok..no a stolicu prestala zadržiavať na pár dní, ako sme sa zázrakom naučili min.týždeň kakať do wc (predtým do plienky) tak tri dni kakala aj dva-trikrát a mala z toho radosť, sme ju chválili, dostala odmenu..no ale asi zistila, že nás teraz nemá v hrsti a nemá si čím vydobíjať pozornosť (pritom si ju nemusí, bezprízorná nie je) tak znova odmieta ísť na wc, radšej celý deň plače, že ju riťka bolí a nič ju potom nebaví, len ležká v posteli, smutná je..no a keď sa vykaká tak sa ide od radosti zblázniť!! takže sme zase tam kde sme boli! Muž chodí do služieb, ale keď je doma tak sa jej venuje aj on, chodia na výlety a pod...vždy sa ma opýta, či idem aj ja..ja som jej vysvetľovala, že sestrička ma potrebuje, lebo je maličká a nevie sama nič robiť a je na mňa odkázaná..atď..viem že aj ja robím chybu, keď na ňu zvyšujem hlas vždy ma ohriakne, aby som nekričala a či sa na ňu hnevám..no hneď sa cítim hrozne! Snažím sa ovládať samozrejme, ale niekedy je to ťažké, hlavne keď som unavená po zlej noci a muž je v službe..každopádne sú veci, ktoré jej nemôžem dovoliť a keď mám jedno dieťa na prse a druhé sa váľa po nás tak, že bábätku zabehne alebo sa rozplače od ľaku a pod...tak proste nakričím..viem že to nie je dobré, hranice musím určovať bez kriku..ale už asi odbieham od témy..takže
PROSÍM VÁS AKO JEJ MÁME POMôCŤ? alebo to prejde keď si úplne zvykne na sestru?
VEĽKÉ ĎAKUJEM ZA ODPOVEĎ!!!