Strach? Surne...

Dieťa sa neustále mení. Menia sa jeho schopnosti, mení sa jeho vzťah k ľuďom, v čase sa vyvíja jeho dôvera, strach aj veci, ktorých sa bojí. Sú to často len prechodné fázy, ktoré ako prišli, tak aj odchádzajú.
Existujú stoličky, ktoré majú na sedadle otvor a pod ktoré sa dá vložiť nočník - dieťa bezpečne sedí a robí do nočníka, čo treba. No z prichádzajúcou jarou a teplejšími dňami sa možno budete zabávať cikaním na kmeň stromu či do kríka, večer pred kúpaním môžete cikať do vane (potom ju osprchovať a okúpať sa tak, ako zvyknete).
Môžete sa pokúsiť nechať ho sedieť na nočníku a posadiť sa za neho na zem tak, aby ste mu svojím telom vytvorili akési kresielko, aby sa nemusel báť, že spadne. Môžete sa skúsiť hrať sa na klaunov v cirkuse (mimo vyprázdňovania, len v rámci hry), ktorí si sadajú na nočníky či nízke stoličky a prekopŕcnu sa, zvalia sa zo stoličky na či nočníka na zem a potom vymýšľajú, ako odtiaľ nespadnúť - môžete mu najprv porozprávať, že raz v cirkuse ste videli, že klauni robili to a to a môžete mu to potom predvádzať (jasné, že by ho to malo zaujímať, ak sa bude tváriť, že ste spadli z višne, nechajte to tak a vymyslite príbeh o medvedíkovi alebo jeho obľúbenom zvieratku, ktoré odkiaľsi spadlo, ale potom vymyslelo, ako na to a zavolalo svojho kamaráta alebo svoju mamičku, ktorá sa posadila za neho a bolo vystarané.)