školáčka
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň! Chcela by som sa poradiť ohľadom správania sa mojej 7 ročnej dcérky. Od malička to bolo živé, veselé, obľúbené dievčatko.Prvý zlom nastal v čase, keď som čakala 2. dieťatko. Bola som opakovane hospitalizovaná a zdalo sa, že moju neprítomnosť zvláda dobre. S manželom sa snažíme naším deťom vytvoriť harmonický a kľudný domov. Dcérka sa zmenila, zostala vážnejšia , smutnejšia ( vetdy mala 4 roky)...Občas akoby mala pocit, že je neviditeľná a upozorňovala na seba nie vždy vhodným spôsobom. Vo svojej podstate je to tvrdohlavé dievčatko.Svojho súrodenca má veľmi rada a nikdy naňho nežiarlila. Už vtedy sa sťažovávala, že nemá kamarátky i keď z môjho pohľadu bola a je celkom obľúbená. Ťažkú situáciu sme zažili nástupom do 1. ročníka. Zistili sme, že dcérku šikanuje spolužiačka. Situáciu sme riešili a zatiaľ sa nám ju podarilo vyriešiť. Dcérka je však veľmi negatívna.Akoby ju neuspokojovali žiadne jej úspechy ( vyhrala vo výtvarnej súťaži, je úspešná v jazde na koni)- všetky svoje úspechy berie ako samozrejmosť, ktorá hádam ani nestojí za reč a neúspechy prežíva veľmi ťažko.Hoci je veľmi šikovná a učenie je nerobí problém, učiť sa jej nechce. Motivovať ju je pre mňa nesmierny problém...Akoby sa rozhodla, že keď nie je v triede najlepšia, bude najhoršia. Dokonca má pocit, že nemá ani žiadne kamarátky. Neviem ako ju naučiť, že drobné spory medzi kamarátmi treba riešiť. Ona to prežíva všetko veľmi negatívne a akékoľvej moje "rady" odbije tým, že ona je iná ako ja.Občas si žije akoby vo vlastnom svete. Nevníma a nepočuje. Snažím ju chápať, motivovať, povzbudzovať, ale je to dosť ťažké.Za vašu radu vopred veľmi pekne ďakujem.