nič neplatí

Nedávno som čítala, ako jedna matka vyzrela na svoje deti. Hrávali sa na upratovaciu službu. Akože zvonil telefón, kde si niekto objednal upratovaciu službu, akože nasadli do auta a viezli sa na miesto upratovania (napr. do obývačky) a tam akože vystúpili a rozdelili si úlohy a upratovali...
Niektoré deti treba v niektorých činnostiach pomerne dlhé obdobie viesť a sprevádzať, kým sú schopné samostatne a "na povel" danú činnosť zvládnuť bez pomoci. Tak ako keď sa učili chodiť - najprv sa len stavali, potom chodili popri nábytku alebo za ruku, potom nejaký ten krok a bác...

Biť sa nenechajte. Chráňte sa, ako vás napadne - utečte, skryte sa, vytiahnite plech na pečenie a dajte ho pred seba a kričte, že sa tak ľahko nedáte... - humor niekedy pomáha tiež.
Samostatné zaspávanie je niekedy veľmi ľahké dieťa naučiť a niekedy to jednoducho moc nejde, lebo dieťa niekoho pri sebe potrebuje. Naučiť dcérku zaspávať samostatne môžete napr. tak, že ju vrátite do izby vždy, keď vylezie, prikryjete ju a bez veľkých rečí a kriku to budete opakovať dovtedy, kým tam neostane a nezaspí. Iný spôsob by mohol byť ten, že si vezmete k nej do postele niečo, čo vás bude baviť alebo čo potrebujete robiť a po prečítaní rozprávky jej poviete, že pri nej zostanete a že si budete niečo robiť pri nej, kým nezaspí. Treba si s ňou ale dohodnúť, že bude pekne ležkať, môže si prípadne chvíľku ešte sama pozerať knižku...
Skúste, uvidíte.

Niekedy sa takéto ťažkosti vyskytujú, ak matka alebo rodičia sú vyčerpaní, lebo žijú náročné obdobie a nezostáva im veľa síl na budovanie vzťahov s deťmi a výchova sa tým obmedzuje najmä na zákazy, príkazy, strohé vety, no chýba alebo nie je dosť toho, čo robí vzťah vzťahom - skutočný záujem o to, čo dieťa chce robiť, ako sa má, čo prežíva, čím sa zaoberá. Rodičia si v tejto fáze sotva uvedomujú, kde im hlava stojí, lebo povinností je príliš "aj pre koňa" a majú pocit, že robia a zaujímajú sa, ako najviac vedia.
Skúste sa niekedy zvoľniť tempo v starostlivosti o domácnosť a len tak si so synom sadnite a vymyslite nejaký príjemný program na popoludnie alebo si zahrajte spolu nejakú hru, ktorú on sám vyberie, urobte si v sobotu rodinnú oslavu a oslavujte, že jar je zase na ceste alebo čokoľvek, čo vás napadne. Alebo sa len tak navzájom pomaľujte na tváre (farbami na telo) a hrajte sa na zvieratká alebo strašidielka alebo vymyslite hocakú inú zábavu, ktorá by tešila syna aj vás. Ak bude mať dosť pozitívnej pozornosti, o niečo ľahšie mu padne počúvnuť alebo sa dohodnúť (hoci netvrdím, že sa zmení o 180 stupňov).