vzdor dcéry

Dobrý deň, som mama dvoch detí, staršia dcérka má 4 roky a už od malička bola uvrešťané bábo, no čo sa deje v období asi rok je už pre mňa ozaj neúnosné. Od jej narodenia bývame síce oddelene, ale predsa v jednom dome so svokrovcami, v čom vidím asi najväčší problém. Navyše manžel, otec, nikdy nemal ten správny vzor - otcovský, teda ku všetkému ohľadne výchovy pristupuje pomerne pasívne. A ja ako matka, aj keď sa snažím byť rozhodná a prísna, som len matka a skrátka obvykle psychika zlyhá a v najhorším situáciách sa rozplačem a to je myslím najhoršie..keď jej ukážem slabosť. Máva také záchvaty vrešťania a jedov, že jej niekedy naozaj ide pena z úst..chrčí a pod. Je to až neuveriteľné..naozaj vo svojom okolí nepoznám takéto dieťa. Manželov brat bol podobný typ a vlastne stále je, aj keď už je dospelý, jeho zvládanie hnevu je otrasné. Ja som tiež nebola ukážkové dieťa, ale už keď bolo zle a otec zavelil, tak bol kľud...a to ani zďaleka nedochádzalo k podobných situáciám ako u nás doma. Záchvaty máme na dennom poriadku a to aj niekoľkokrát denne a najhoršie keď sú tie večerné, /obvykle nechcem ísť od babky, nechcem spať, chcem to a ono/ a tým zobudí syna 6mesiacov a obaja vreštia..ja zjapem, manžel pozerá televíziu alebo sedí za počítačom. Neviem ako mu mám vysvetliť, že jeho rola otca je dôležitá, keď ju nemal nikdy ako vzor. A prosiť ho aby niečo také robil, keď to tak necíti, nemá podľa mňa zmysel. Včera som si už povedala, že musím vyhľadať odbornú pomoc..lebo teraz ako mám malého to všetko zvládam oveľa horšie..cítim sa ako nejaká levica, čo obraňuje svoje mláďa a nepozerá na následky...A čo ma desí je fakt, že počas záchvatu som ju udrela, samozrejme som to vzápätí nezvládla a rozplakala som sa a keď sa utíšila, som jej povedala, že už to viac nesmie robiť ani ona, a že ja ju už neudriem, tak sa spýtala, a kedy si ma udrela, takže ona v tej chvíli v takom stave, že ani neviem, čo sa deje.
Ďakujem, mám pocit, že už len to, že som to napísala, mi trochu pomohlo.