Obdobie zdoru

Máme 4 ročnú dcérku.V škôlke je ako anjelik,učiteľky ani nevedie,že ju tam majú.Sama papá,oblieka sa,obuje sa,umyje si zúbky,uprace za sebou,no proste vzorné dieťa.Milé,zlaté a na oko bezproblémové.Lenže čo predchádza príchodu do škôlky a tak isto aj príchodu z nej,tak to je hotové peklo.Trvá to asi tak 2 týždne.Doma proste neakceptuje žiadne slovíčko "nie","nedá sa to",nejde to"nefunguje to " a podobné.Po nejakom negativizme nasleduje už lne,plač,krik,či skôr vreskot,skákanie,dupotanie ,hádzanie sa a podobne.Skúšala som všetko,bola som maximálne kľudná ,pekne som sa snažila situáciu upokojiť,no nič.Skúsila som ,priznám sa-aj bitku.Ani to samozrejme nezabralo.No a nakoniec som ju skúsila ignorovať a správa´t sa ľahostajne,tak,ako to mnohí radia,spievala som si a dala som jej najavo,že absolútne nereagujem na jej výlevy.A výsledok? Ešte viac kriku,na plné hrdlo,aby celý panelák myslel,že ju režem. priznám sa úprimne,som zúfala,dokonca v takej miere,že ma táto situácia privádza častejšie a častejšie k slzám.Potom,keď ju to prešlo začala sa správať tak,že som proste nechápala.Kým predtým sa sama doma odmieta obliecť,umyť si sama zuby,nechce sa dať učesať,tak po záchvate zlosti urobila úplne všetko sama.Obliekla sa,umyla krásne zúbky,dala sa kľudne učesať,nachystala si čižmičky,dala babke pusu/čo je teda obvykle obrovský problém,pretože dať mojej svokre pusu znamená pre ňu niečo otrasné/. Proste zrazu jedno úžasné dieťa.Začínam si myslieť,že ako matka nejako asi zlyhávam.Som v koncoch a skutočne neviem,čo ešte vymyslieť,aby sme to prekonali bez nejakej ujmy,pretože mne už skutočne začínajú vytekať nervy.Snáď mi nejako poradíte,ako ďalej,za čo vám budem nesmierne,ale skutočne nesmierne vďačná.Vopred ďakujem.