zachvaty zlosti

Dobry den pani doktorka, mame rocneho synceka, ktory je nasim slnieckom. Ale v poslednych dnoch zacina mat zachvaty zlosti a hnevu, ked mu zoberiem jeho oblubenu vec. Chce mi vedome ublizit a ked mu to nedovolim, zacne sa hryst. Viem, ze je to asi v tomto veku bezne, ide mi skôr o to, ako mame zareagovat ako rodicia. Mame to ignorovat a pockat, kym zlost prejde, alebo mame zakrocit razantnejsie?dakujem

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako správne postupovať, keď máva môj syn 2r. a 4 mes. záchvaty zlosti, hnevu, amoky a to na dennom poriadku aj 4 krát za deň. Pre maličkosti. Vôbec nepatrí medzi kludné deti. Je veľmi temperamentný, až náladový. Vie byť zúrivý, bije pästami okolo seba aj seba aj iných, keď ho chytí amok, hádže sa o zem. Deje sa to denne aj 4 krát. Ked ho to chytí doma tak ho v tomto amoku zavriem samého do kúpeľne. Tam sa na 5 minút vyhúka, vyreve, vykypí zlosť a potom ho pustím odtiaľ von. toto občas pomáha no neviem, či je to správny spôsob na dieťa. Lebo nič iné čo som vyskúšala nezaberalo. Horšie je keď ho to chytí vonku. Na dvore, na ulici, v obchode. Sú tam zväčša okoloidúci. Čo vtedy robyť? Metóda chytiť mu ruky a vysvetliť mu, že sa to nepatrí nepomohla. NAJHORŠIE NA TOM JE, že vždy, vždy keď má takýto amok, záchvat, sa od zlosti zajde, lapá po dychu, a povracia sa. Denne vraciava, nie z refluxu, ani nie z pokazeného žalúdka, ale veď to na ňom vidím, že zo zlosti, záchvatu. Mať mesiace čo mesiace 2 krát denne tak vyprázdnený žalúdok, zdravotne nebude robiť dobrotu. Ja by som naozaj jeho až cholerické a výbušné správanie potrebovala stlmiť, skludniť. Poznám kopec detí v jeho veku, no nemajú takú výbušnú, cholerickú povahu. Viem, že deti prechádzajú v určitom veku, obdobím vzdoru, to čo popisujem, nie je len to obdobie, opisujem, povahu dieťata. Doslova Cholerickú. Ako záchvatom výbušnosti a amokov predísť aby si on potom takto denne nevyprázňoval žalúdok? Mne to niekedy už pripadá doslova, že žlč v ňom kypí až žlč prekypí ústami a vyvráti sa von. ďakujem za radu.

Veľmi pekne Vás prosím o radu, mám 28mes. syna, ktorý je odmalička veľmi živé dieťa a tomu nasvedčuje aj to, že sme sa od jeho narodenia poriadne nevyspali. Budí sa nám pravidelne 2krát v noci, neskoro chodí spávať... to je len zlomok nášho problému, na ktorý sme si takpovediac "zvyklii".
Mám pocit, že nastalo obdobie vzdoru, pretože už si pravdupovediac ako matka neviem poradiť s jeho výchovou, máva strašné záchvaty zlosti, z ničoho nič začne odvrávať, doslova ma psychicky zdeptá svojimi slovami, že ma nemá rád, niečo si prosí, dám mu to a on to odmieta, prechádza to do zúrivosti a hlasitého plaču, kedy sa nedá vôbec utíšiť. Bývam so svokrou a už mám pocit, že sa na mňa pozerá ako na neschopnú matku.
Veľa som čítala, že deťom ubližuje cukor, že preto sú agresívne, takže už som zakázala každému dávať mu sladkosti, snažím sa stále upravovať režim, ale nič nepomáha. Vzdoruje, nespáva dobre... som z toho zničená a okrem toho sama dlho prežívam ťažké obdobie vo vzťahoch.
Poradťe mi prosím, treba vyhľadať nejakú odbornú pomoc, alebo bude ešte trvať dlho kým sa malý spamätá???
Vďaka, Martina

Dobrý den,

máme už skoro 2 ročného chlapca a od jeho narodenia nič iné nevnímam len jeho plač.
Už od perinky som ho den čo den nosila na rukách, pretože neustále plakával, aj keď bol napapaný, prebalený atď.Ak sme ho chceli prebaliť, okúpať, umyť zuby, nakŕmiť, všetko sa to dialo s plačom a teraz už s revom, čokoĺvek chcem s ním spraviť, musím s ním bojovať. Má už 12 zubov a nechce sa mu prežúvať, pri raňajkách,obedoch a večerách s ním niekedy trávim aj hodinu a pol. O iných veciach už ani nepíšem.
Pred niekoľkými dňami sa začal zlostiťí tak, že neskutočne vrieska, až si k tomu kvokne. Toto sa deje pri prezliekaní, dokonca sme boli minule v jednom supermarkete a museli sme odtiaľ ujsť už po 5 minútach. Ľudia sa za nami obzerali, zastavovali a nikto nechápal, prečo to naše dieťa tak hrdelne vrieska až sa dáva do kolien.Je neskutočne živí, keď ho nedám do detskej stoličky, tak sa môžem rozlúčiť s tým, že ho nakŕmim.
Reči o tom, že to bude určite lepšie už nepočúvam, už sa mi s ním nechce ani nikam chodiť, bojím sa, že my ho do škôlky nebudú chcieť vziať.
Už som z tých jeho výstrelkov taká otupelá, proste nič sa mi nechce robiť.
Ak by som potrebovala vyhľadať odbornú pomoc v akom veku dieťaťa tak treba spraviť ?

Ďakujem za odpoveď.

Dobrý den pani magistra,
prosím vás o radu.Máme 2,5 ročného syna a pred pár mesiacmi u neho začali akési výbuchy zlosti,ktoré som samozrejme pripisovala obdobiu vzdoru,ale teraz už neviem...Začali byť našou dennou súčasťou,sú dlhšie,aj čoraz horšie prežívané,či už zo strany malého alebo nás rodičov,ktorí strácame nervy a trpezlivosť.Popíšem:napr.malému vyzujem papučky a on začne plakať,že si ich chcel vyzuť sám.Pretože viem,čo bude nasledovať,obujem mu ich naspäť,nech si ich vyzuje sám.Plač pokračuje,že nech mu ich vyzujem ja...dokolečka.Plače strašne,ledva cez to rozpráva,trhane sa nadychuje,vzlyká ako o život.Ešte v tom plači si nájde iný dôvod,že napr.chce kraťasy staršieho brata...i po vyhovení plače,strašne,až sa trasie.A tak to pokračuje,kým sa úplne nevyčerpá a ukludní sa.Najprv sme sa to snažili riešiť dohováraním,kludne,ale nepomáha.Potom som mu tvár omyla studenou vodou,nič.Aj som mu dala pár na zadok-viem,bolo to moje zlyhanie,ale celá rodina šaškujeme,len aby sme vyhoveli malému.Kričať tiež nepomohlo,melie si svoje a narieka.Trvá to asi 40 min.,starší syn-5r.- naposledy plakal v kúte izby.Včera zaspal po všetkom taký vyčerpaný,že i v spánku mal zaťaté päste ešte asi hodinu.Neviem či je to normálne,trochu ma to vyľakalo.Cez den je syn milé,komunikatívne dieťa,dobre spí,papá,hrá sa...V rodine je všetko ok.Len o hračky sa málokedy vie podeliť.Tak je to obyčajný vzdor alebo nie?Ďakujem za váš čas a energiu,prajem všetko dobré.