Meno pre druhorodené dieťa

Dobrý deň,
som matkou takmer 3 ročnej dcérky a o 2 mesiace očakávame prírastok do rodiny - synčeka.
Dcérka sa od začiatku môjho druhého tehotenstva na bratčeka teší (aspoň ona to hovorí) a dokonca ako prvá už veľmi skoro tvrdila, že to bude chlapček. Tiež mu vymyslela meno - Šimon. Po celý čas som neprotestovala, ale odkedy sa potvrdilo, že to je naozaj chlapec a aj ja som začala rozmýšľať nad menom pre chlapčeka, s menom Šimon sa neviem stotožniť. Manželovi je to viac-menej jedno, skôr hovorí, že si so Soniným rozprávaním na mena Šimon už aj zvykol.
Skôr inklinujem k menu Jakub, ale keď poviem Soničke, že dáme chlapčekovi v brušku meno Jakubko, tak to absolútne odmieta (aj iné mená odmieta).
Je emocionálna, vie vybuchnúť a dlho zúriť a je veľmi tvrdohlavá. V poslednej dobe sa mi zdá, že na "bruško" aj trochu začína žiarliť (tíska sa na mňa a pod., hoci sa jej snažím venovať veľa pozornosti, dotykov, objatí, pochvaly a pod.)
Moja otázka na vás znie: Aký myslíte, že by mohlo mať vplyv / dopad na jej psychiku a správanie (aj k súrodencovi) fakt, že by sme to dieťa pomenovali inak, ako si ona už zvykla a stotožnila sa. Môžeme ju nejako namotivovať na druhé meno? Čo je dôležitejšie - meno pre syna, či ukončiť dlhých 9 mesiacov pre dcéru prinesením vysnívaného Šimonka. Je, či nie je pravda, že matka, ktorá nosí pod srdcom dieťa, má väčšie - povedzme - právo (kvôli pocitom, vzťahu k nemu), vybrať mu meno?
Ďakujem.