Nechce sa obliekať

Dobrý deň, mám 2 ročnú dcérku a máme problém s obliekaním. Otázok k téme mám ale trošku viac, než je motivácia, aby sa obliekla :))

Vo výchove sa snažím o tzv. radostnú spoluprácu :) - to znamená, že dcéru nenútim, ale metódou logických dôsledkov sa snažím docieliť, aby sama dospela k tomu, čo by som bola rada,aby urobila. Pr: keď ideme von, nachystám jej oblečenie,ktoré, samozrejme odmieta. nechám jej ho teda položené na zemi a oznámim jej,že ja odísť musím, takže keď sa neoblečie,môže ostať doma sama a počkať ma,kým sa vrátim,alebo sa oblečie a pojdeme spolu. potom sama dojde,ze sa chce obliect aj ona a ide nám to veľmi rýchlo, keďze spolupracuje. otázka č. 1 :) - nám to síce doma funguje, keďže viem, že na vychystanie sa potrebujem napr. pol hodiny. chcela by som však vedieť, či tu nie je hranica príliš liberálna, keďže v detskom kolektíve na nu nikto takýto ohlad brat nebude. aby z toho nemala potom zmätok.

Omnoho vacsi problem vsak mame so skusanim oblecenia v obchode. kedze tam si uz jednak luxus polhodiny dovolit nemozem a jednak som jej sice davala na vyber, ktory kabatik si chce vyskusat, resp. sa jej tam pacili ine veci,tak som jej povedala,ze ked si vyskusa kabatik,vyskusame aj tricko, nic nezaberalo a spolupracu uplne odmietla. kedze som bola v situacii,ze sme kabatik kupit museli, snazila som sa jej vysvetlit, ze ho vyskusat musime,pretoze len malym babatkam sa da nakupovat oblecenie bez skusania a ona je uz velka slecna... vysledkom bolo skusanie s huronskym revom. Otazka c.2: Ako postupovat v takej situacii?
Otaznik vsak v celej situacii vo mne zanechala aj moja reakcia,pretoze som ju najprv "nasilim" poobliekala a po doskusani som ju vzala na ruky a objala, cim sa obavam, ci som v nej len nepodporila taketo spravanie, kedze po cirkuse bola z mojho pohladu objata,aby sa upokojila a mohla som jej vysvetlit, ze je velka a skusat uz skratka budeme musiet, len ci to ona nebrala ako ze sa revom prepracovala do narucia :S Otazka c 3: aka by bola vhodna reakcia na situaciu?

Vseobecne mam v niektorych veciach obavu,ci nie som prilis benevolentna, pretoze rada by som dcere vytyčila zdrave hranice, len niekedy pri "strete s okolim" uvazujem, ci moje hranice nie su prilis posunute (smerom k benevolencii). ja sama som totiz dost volnomyslienkarska, neupnuta na striktnost, tak velmi casto riesim dilemu, ako zistit, co by bolo spravne od dcerky vyzadovat a co robim tym,ze sa riadim svojimi pocitmi, spravne. Jednou z takych veci je napr. (z mojho pohladu priserna banalita), ze si nechce nechat česať copy. ja ju do toho vobec nenutim, boli sme u kadernicky, krasne obsedela,nechala sa ostrihat, potom jej kadernicka ucesala copik, ktory si za uplatu :( - za sladkost od nej - nechala, ale odvtedy si ho uz ucesat nenechala a ja ju za to rozhodne uplacat nebudem. odvtedy vsak pocuvam, aka bola s copikom pekna a ze ked ju to nenaucim teraz, tak ako ocakavam,ze sa to nauci neskor.... Otazka c.4.: som naozaj prilis benevolentna?

V prvom rade ďakujem za odpoveď! Zároveň by som rada vedela, v čom si myslíte, že som striktnejšia, než je reálne očakávať od 2ročného dieťaťa. je fakt, že ju nechcem zbytočne preťažovať a tiež je fakt, že netuším, čo je pre dcérku ešte priskoro. existujú nejaké (varovné) signály, skrz ktoré by som aj v budúcnosti mohla pochopiť, že to,čo vyžadujem, je ešte neadekvátne? Ďakujem.

Dobry den.
Obraciam sa na vas s prosbou o radu. Moj syn mal v decembri 3 roky. Od januara nastupil do skolky. Prve dva dni tam bol po 4 hodiny a potom uz na cely den. Od 8.hodiny do 14,45hodiny. Strasne doma place, nechce ist do skolky. Stupnuje sa to, nechce sa obliekat, hadze sa na zem, kope. Rano sa budi dost skoro a uz mi zacne rozpravat, ze nechce ist do skolky. Aj vecer, ked zaspava, stale sa ma pyta, ci ide na druhy den do skolky a hovori mi, ze tam nechce byt. Vraj chce byt doma, s mamou a tatom, aj so sestrami. Zvykala som ho chodit medzi deti do materskeho centra, na ihrisko, ale nikdy sa s detmi nechcel hrat, ked robili deti krik, tak sa vzdy bal. Podla mna je velmi sikovny, davno nema plienky, krasne rozprava - je stale medzi dospelymi aj jeho sestry su uz vysokoskolacky. Ovlada pocitace, telefony a vsetky technicke hracky. Vela si doma citame detske knizky, na hracky ho tazko nalakam, najradsej sa bavi s roznymi srobovakmi a naradim. V skolke je jasne, ze takeho veci nie su. Ja by som bola rada, keby zapadol medzi deti, nasiel si kamaratov a zapajal sa do cinnosti v skolke. Len ten strasny plac v skolke. Prve dni tam nic nejedol a ani nepil. Za posledne dva dni uz zjedol obed - ucitelka mu povedala, ze som ho poslala ja. Poradte co mam robit? Som zufala a smutna, ked ho vidim, ako strasne rano place, mam strach aby sa mu nieco nestalo. Mam tam s nim zostat v skolke? Nebudem potom zas plakat, ked budem odchadzat? Tento stav trva 8 dni. Zlepsi sa to, zvykne si?
Dakujem.
Sukupova

Dobri den,potrebovala by som poradiť.Mam 2-ročnú dcéru a asi mesiac to trvá čo sa odmieta obliekať ked mame ísť von.Najvädší problém nám robia pančušky,ked príde rad na ne je doobliekané,začne sa jedovať. zúriť .Riešim to po dobrom vrámci hier ,ale aj po zlom ,tak že dostane po zadku a dám ju vyjedovať sa do izbičky a po tom ked sa ukludní môže prísť, ale mám pocit že ani jedno ani druhé nezaberá , a na koniec sa cítim ako zlá mamtka.Tak vás prosím o radu

Dobrý deň pani doktorka, mám synčeka ktorý bude mať v decembri 3 roky a je strašne náladový, už sme s manželom niekedy z neho zúfalý. Vačšinou času je dobrý poslušný ale ako skoro každý chlapec rád vystráje, je veľmi pohyblivo zdatný čiže za celý deň toho veľa nenasedí, stále len behá, z izby do izby. Cez týždeň chodí do jaslí, už skoro rok, znáša ich veľmi dobre. Ale za posledné dva mesiace je dosť náladový, napr. ja mu poviem že ideme vonku...on nato začne plakať že vonku nejdeme.....ja na to ustúpim a poviem dobre tak nejdeme von.....a on nato spusti hystericky plač že nejdeme vonku...??? proste vždy si vymysli niečo ine.... Niečo chce a o pár sekúnd chce opak.... už niekedy nevieme čo s nim odide do izby zabudchne za sebou dvere a tam plače... pridem za nim do izbyčky a on mi povie nech idem preč že bude sam... často to opakuje že mame ist preč aj s manželom že on je zly že bude sam,že bude plakať....? Pytali sme sa v škôlke tak tam je uplne dobručký a poslúcha, keď prídeme pre ňho do školky, tak sa rozluči s pani učiteľkou aj detičkami pride ku nam do "prezliekarne" a už hneď začne fňukať a my nevieme prečo, skryje sa do kuta , nechce sa obliekať a pani učiteľka to minule vydela tak sama nechapala jeho spravanie, že v škôlke je zlatučky... Tak neviem či tie jeho nalady môžu niečo znamenať alebo nas len tak skúša. Zase večer ked ma isť spať je strašne zlaty, začne mi rozpravať ze ma ľubi najviac na svete ... a ma bozka.... ďakujem Vám za každú radu, už niekedy na nho aj kričime, už sme to skusili aj bez kriku.... ale zatiaľ sme sa nikde nepohli, dakujem

potrebovala by som poradiť, mám 22 mesačného synčeka a začal mi srašne vyvádzať pri obliekaní, v noci mi spinká iba v plienočke pretože bývame v činžiaku a je tu veľmi teplo , a ráno keď ho chcem obliecť, tak ho neviem, pretože mi začne strašne vyvádzať, ani len ponožky si nechce dať na nohy, nepomohlo ani to keď som mu chcela dať jeho obľúbené tričká tigríkové alebo autíčkové, som úplne zúfalá a už nevládzem s ním každé ráno bojovať. Keď som ho obliekla na silu, tak strašne vrieskal a trhal zo seba veci , neviem čo by bolo lepšie nasilu ho obliekať, alebo neobliekať, ale takto s ním nikam neviem, ísť. poraďte mi prosím čo mám robiť, ako postupovať , som úplne bezradná