Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň, mám 4.ročné jednovaječné dvojčatá a mojim problémom je,že sa v škôlke nezapájajú do kreslenia vôbec ich nezaujím kresliť či vymalovávať.Pani učiteľška v škôlke mi vravela aby som ich navádzala na kreslenie, ale neviem ako oni jednoducho nepodedia pri stole. Ináč do všetkých iných činností sa zapájajú bez problémov.
Poradte s pozdravom
Možno im nevyhovuje veľkosť papiera - teda lepšie povedané malosť papiera. Menším deťom sa lepšie kreslí na veľké papiere - A2 alebo aj väčšie. Dieťa by pri kreslení malo mať možnosť pohybovať celým ramenom, robiť pohyby, ktoré vychádzajú z ramenného kĺbu. Zvyčajne je tento kĺb prvým, ktorý treba rozcvičiť pri rozvoji jemnej motoriky, ktorá sa používa pri kreslení na malé papiere A4. Postupne ako sa rameno rozcvičí, deti sú schopné kresliť na menšie papiere A3 a potom ešte na menšie.
Ak by nepomohlo do niekoľkých mesiacov, bolo by dobre, keby ich videla detská psychologička a keby im spracovala program pre rozvoj motoriky alebo ich zapojila do takého programu v skupine detí.
Dobry den, pani doktorka.
Mam 18 mesacneho syna. Nas "problem" spociva v tom, ze maleho vobec nezaujimaju detske knihy a akekolvek "vzdelavanie sa". Myslim tym, ze ked si vezmeme knihu a ukazujem mu v nej zvieratka (zretelne pomenuvam), vydavam zvuky ako prislusne zvieratko, jeho to vobec nezaujima, len rychlo otoci par stranok, hodi knizku a uteka prec. Pri knihe vydrzi asi tak 15 sekund a to neprehanam. Ked chcem aby mi v knihe ukazal psika, macicku, vtacika...on tieto veci jednoducho neovlada. Tak isto je to s ukazovanim auticka, ocko, usko a podobne. Nevyzadujem od neho aby to povedal, ale vediet ukazat by asi uz v jeho veku mohol...
Inak je velmi zivy, chvilku neposedi. Rozprava zatial len par slov, ale to ma zatial netrapi.
Myslite, ze su v jeho veku tento nezaujem a "nevedomosti" normalne? Ako by som ho mala jemne a nenasilne zaujat a nieco naucit?
Dakujem pekne za radu.
Nenúťte ho, ak nemá záujem sa baviť s knižkami. Svet sa dá spoznávať aj priamo. Môžete ho učiť ukazovať, kde má očko on sám alebo maminka, môžete sa priamo hrať na psíkov alebo iné zvieratká a štekať alebo vydávať zvuky, aké vydávajú, pohybovať sa ako ony a podobne. Zrejme mu pozeranie sa na obrázky neprináša to, čo ho teší a zaujíma jeho "cesty poznania" sú možno skôr cez pohyb, zážitok, vzťahy...
dobry den, chcela by som sa opytat, ak ma dieta 3,5 roka, ake schopnosti by muselo mat, aby sa dalo povedat, ze je nadpriemerne inteligentne( myslim tym slovnu zasobu, poznanie farieb, pocitanie, ako aj nezaujem o hracky atd.)dakujem za odpoved.
Všetky tie veci, ktoré vymenúvate, majú, samozrejme, čo do činenia s inteligenciou. Ak dieťa má takú slovnú zásobu, ktorá sa u detí jeho veku zvyčajne nevyskytuje, teda pozná a vie správne použiť také slová, ktoré bežne deti nepoznajú či nepoužívajú, má nadpriemerne rozvinutú slovnú zásobu. Ak používa zložitejšiu vetnú stavbu ako deti v jeho veku, ak vie počítať do viac ako 10, pozná všetky farby a vie ich správne určiť, to sa tiež dá považovať za niečo, čo väčšina detí ešte nevie celkom dobre vo veku 3,5 roka.
Nadpriemerne inteligentné deti často pri hrách uprednostňujú o niečo alebo aj o dosť staršie deti. Často sa zaujímajú o knihy a rady si nechajú čítať - a často to nie sú len bežné detské knihy, ale aj rôzne encyklopédie alebo knihy, v ktorých sa dozvie viac napríklad o zvieratách, vesmíre, dinosauroch - nestačí im, že vedieť, že toto je dinosaurus, zaujíma ich, aké rôzne dinosaury žili, učia sa ich mená, zaujíma ich, kedy žili, aké rastliny vtedy rástli a podobne. Iné deti zase vedia na svoj vek obratne narábať s číslami, iné zase pastelkami či štetcami, iné sú zdatné vo vzťahoch - vedia sa skamarátiť, vedia, ako sa majú správať, aby si kamarátov udržali a podobne. Inteligencií je viac "druhov" a väčšina z nich je pre náš život dôležitá.
dobry den, chcem sa spytat, mam prave rocneho synceka, narodil sa v 38tt, uplne v poriadku.pokusa sa sam chodit, je na tom podla mna motoricky slusne na jeho vek, ale co ma trapi je skor jeho schopnost hovorit, komunikovat a nezaujem o veci ako take. zatial co dokaze vyslovit su len poskladane slabiky mama,tata, dada a podobne, podla mna nemaju nejaky zvlast vyznam, lebo ich opakuje dookola. dalej, nevie ukazat kde ma ocko, rucku a podobne, nevie napodobnit ani rozoznat zvieratka, nevie ukazat kde je lampa, dvere, okno, nevie dat papa ...viem, ze to nejake deticky nevedia a ze ho nemam porovnavat so sestrou, ktora to v jeho veku vedela. jemu sa v 3 mesiaci zrastla fontanela na spicku prsta, potom ju uz nemohli najst a to ma trapi, hlavicka sice rastie, teraz ma cca 43cm, ale nejako sa o neho bojim, je normalne, ze nema o nic zaujem? vie postavit vezu z 4 kociek a vsetko vsade vklada a podobne, ale to co je pre ine deti normalne, to proste nevie. prosim vyjadrite sa k tomu, mam sa zacat obavat o jeho dusevny vyvoj? teraz by sme mali ist na kontrolu k neurologovi, ci je hlavka v poriadku. dakujem.
Podľa vášho popisu sa neviem jednoznačne vyjadriť. Na posúdenie, či je jeho vývin primeraný jeho veku, je potrebné mať viac informácií a treba dieťa vidieť.
Porozprávajte sa preto s neurológom, či by neurologické "problémy" mohli mať vplyv aj na jeho psychomotorický vývin. Prípadne vývin vášho dieťaťa konzultujte aj so psychológom, ktorý má skúsenosti aj s malými deťmi - klinickým psychológom alebo s psychológom v pedagogicko - psychologickej poradni.
Moj syn má 21 mes.. V 12 mes. prejavil zaujem jesť lyžicou no toto obdobie trvalo krátko. Okolo 18 mes uz vedel zjesť celu misku cestovín s min. odpadom sám lyžicou. Zopakovalo sa to asi 2-3 krát, takže viem že motoricky je schopný jesť sám ale mám pocit,že sa jedná o momentálny nezáujem. Vždy sme mali problem s tým že sa pri jedle viac hral ako jedol a lyžicu využival viac menej na prehrabavanie, cvenganie o tanier a vylievanie polievky do taniera alebo vedľa. Vrcholom jeho hry bolo hádzanie jedla a lyžice na zem. Situáciu pri jedle som sa snažila korigovať v rozumnej miere a teda dospeli sme k štádiu ,že dnes kedže nejaví záujem lyžicou aj jesť tak ho krmim ja.
Problémy sú dva. Prvý, že ak chcem aby zostal pri stole a otváral ústa musím ho stále niečím zaujať - počas jedla parkuje autička na stole, hráme sa na usta/garáž a lyžica/autičko, letí lietadlo a pod. LENŽE !!! - teraz začína vyjednávať chcem mrkvu , nechcem zemiačik, nechcem mäsko chcem iba uhorku. Niekedy sa sytuácia končí nervovým výstupom lebo som nesplnila jeho požiadavky. Dala som mu podmienku uhorku s mäskom alebo nebude uhorka. Alebo si povie nechcem papať a pritom doobeda ledva niečo zjedol teda hladny je iba vymýšľa, skuša ma, snaží sa presadiť. Druhý problém je ako ho motivovať aby chcel jesť sám, lyžicou. Mám pocit, že som urobila všetko preto aby mal dobrý vzťah k jedlu. Dovolila som mu jesť rukami z taniera do času kým rukami jedol no nedovolila som mu čvachtať sa rukami v polievke krupici a prekladať jedlo z taniera na stôl, prip. hadzať ho na zem - vtedy som mu tanier vzala a krmila som ho ja. To isté s lyžicou - kým sa pokušal jesť nechala som ho no ked som vydela, že sa len hrá tak som ho začala krmiť ja. Nekričala som na neho ked hadzal jedlo na zem ani ked sa hrabal v tanieri iba som mu povedala toto nesmieš a snažila sa ho korigovať. Nevysvetľovala som mu donekonečna smieš nesmieš musíš lebo lebo lebo,..bud dobrý chlapček, si škaredý nič také. Povzbudzovala som ho chvalila. Teraz sme v štádiu "nie" - na všetko vraví nechcem. Mam z neho dojem že ani nepotrebuje jesť, je velmi aktívny nemá čas na jedlo. Stale sa hra s autičkami od kedy vstane až kym nejde spať - iné hračky ho nezaujímaju len auta a kamienky. Pomenuje všetky svoje autička podľa značky, je veľmy bystrý má dobrú pamäť, vie sa vyjadrovať v zložitých súvetiach, pohybovo zdatný.
Uvažovala som o drastickej metóde: nechať ho jesť kym chce a ak začne vymyšľať nechať ho tak nech zjedol kolko zjedol. Iba sa obávam že týmto systémom nič nezje. Ako dlho vydrží hladovať ? Čo ak prudko schudne? Má 86 cm a 12 kg. Je štíhli ale svalnatý a pevný. Čo mám robyť ??? Jeho bežné menu: ráno mlieko 200 ml + štvrť krajca chleba desiata hruška obed 2 naberačky polievky olovrant jogurt večera krupica. Chleba celkovo nechce jesť ani rožky piškoty keksy nič toho druhu.
Dakujem sa Vašu radu.
Darina
Pokojne ho zatiaľ kŕmte vy. Zrejme je naozaj tak veľmi zaujatý tým, čo sa mu ponúka naokolo, že "nemá čas" na také veci, ako je jedlo. Kŕmte ho a môžete ho nechať aj chodiť, hrať sa popri tom. On sa postupne "chytí" samostatného jedenia, najneskôr vtedy, keď začne chodiť do škôlky a uvidí všetky detičky sedieťa pri stole a jesť, ale možno aj skôr.
Dobrý deň pani psychologička. Náš problém možno ani nie je problém, neviem, preto by som rada poznala váš názor, príp. radu. Syn mal pred týždňom 5 rokov, doteraz prisahám len jediný krát nakreslil postavu /asi pred rokom/, inak nechce kreslit skoro vôbec, ak náhodou sa mu zachce tak nakreslí vysávač alebo ventilátor /veľmi zjednodušene/ vrátane kábla a zástrčky, inak naozaj NIČ. Ani v škôlke keď kreslili iné deti on ani raz nič nenakreslil. Klasické detské omaľovánky ležia nedotknuté na jeho stolíku, proste nezáujem. Čo ho baví sú pracovné zošity pre predškolákov a tam najradšej rieši labyrinty, úlohy kde treba priradit súvisiace predmety alebo niečo spočítať a zapísať výsledok, čísla píše rád. Chcem sa poradiť, či je možné ho nejak motivovať do kreslenia, alebo to nechať tak a podporovať ho radšej v počítaní, lebo to ho momentálne baví najviac - počíta do 100, spočítava pomocou prštekov, prečíta 3-ciferné číslo. Teraz má nastúpiť do prípravky a bojím sa, čo tam bude, lebo ostatné deti kreslia už veľmi pekne a on ozaj skoro nič. Ďakujem vám za odpoveď.
Zvyčajne najviac odmietajú kresliť deti, ktoré nemajú dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, ktorá je pri kreslení a neskôr aj pri písaní veľmi dôležitá. V niektorých pedagogicko-psychologických poradniach ponúkajú programy zamerané na rozvoj jemnej motoriky, prípadne na iné funkcie, ktoré sú dôležité pre školu.
Na druhej strane ale jeho motorika môže byť úplne v poriadku a môže sa jednať len o nezáujem o kreslenie.
Pokúste sa konzultovať vašu situáciu v pedagogicko-psychologickej poradni (v okresnom meste), kde by mohli posúdiť úroveň rozvoja jemnej motoriky vášho syna, doporučiť vám v prípade potreby cvičenia vhodné na jej podporu a rozvoj alebo vás zaradiť do spomínaného programu.
