kreslenie

Dobrý deň pani psychologička. Náš problém možno ani nie je problém, neviem, preto by som rada poznala váš názor, príp. radu. Syn mal pred týždňom 5 rokov, doteraz prisahám len jediný krát nakreslil postavu /asi pred rokom/, inak nechce kreslit skoro vôbec, ak náhodou sa mu zachce tak nakreslí vysávač alebo ventilátor /veľmi zjednodušene/ vrátane kábla a zástrčky, inak naozaj NIČ. Ani v škôlke keď kreslili iné deti on ani raz nič nenakreslil. Klasické detské omaľovánky ležia nedotknuté na jeho stolíku, proste nezáujem. Čo ho baví sú pracovné zošity pre predškolákov a tam najradšej rieši labyrinty, úlohy kde treba priradit súvisiace predmety alebo niečo spočítať a zapísať výsledok, čísla píše rád. Chcem sa poradiť, či je možné ho nejak motivovať do kreslenia, alebo to nechať tak a podporovať ho radšej v počítaní, lebo to ho momentálne baví najviac - počíta do 100, spočítava pomocou prštekov, prečíta 3-ciferné číslo. Teraz má nastúpiť do prípravky a bojím sa, čo tam bude, lebo ostatné deti kreslia už veľmi pekne a on ozaj skoro nič. Ďakujem vám za odpoveď.

Dobry den pani doktorka ,chcela by som Vas poprosit o radu .Ide o môjho 4 synceka ,ktory zacal chodit od septembra do skôlky.Vsetko bolo v poriadku do skôlky sa tesil ,vsetko vzdy spapal ,v skôlke spinkal ,zapajal sa do hier ,rad pracoval na spolocnych pracach,ale od urciteho casu (od zaciatku decembra)nechce chodit do skôlky (musim s nim chodit iba ja aj pren ho musim ist iba ja,kazde rano place).Aj teraz ked spomenieme skôlku tak akoze je chory ,boli ho nôzka atd. Ked som to hovorila ucitelkam tak mi tvrdili ,ze vsetko je v poriadku cez den je normalny,ale nakoniec vyslo najavo ,ze to nie je pravda.Maly prestava v skôlke papat cez den je placlivy ohryza si nechty,ako keby mal v sebe vnutornu nervozitu.Ked sme sa ho pytali preco nechce chodit do skôlky tak povedal ,ze mu ublizil kamarat potom ,ze tam ma zle sny (uz tam nechce ani spavat)dost casto sa pyta na smrt.Chcela som aby mi nakreslil co sa mu paci v skôlke a co sa mu nepaci ,ale neuspela som a velmi ma to trapi .Doma ma 2 surodencov starsieho a mladsieho ma ich velmi rad medzi nimi neni ziadny problem.Dufam ,ze som to napisala zrozumitelne viete mam v hlave tolko myslienok ...chcela som vas vlastne poprosit ako by som ho mohla "nastartovat" aby som zistila co sa vlastne stalo .A este som zabudla napisat ,ze nechce nosit do skôlky rukavice ani sal povedal ,ze on bude stat a nebude sa hrat so snehom .Ak sa to nezlepsi som rozhodnuta navstivit psychologa ,pediatra na odber krv (je bledy a vsimla som si ,ze aj doma v poslednom case malo papa).V suvislosti so smrtou je vzdy velmi "histericky".Za akukolvek radu Vam vopred dakujem

Dobry den, mam takmer 22 mesacnu dceru /bola narodena v termine, prirodzene, bez komplikacii pri porode/, u ktorej sa mi zda, ze zaostava vo vyvoji. Uplne sama chodit zacala ako 20 mesacna, rozpravat zacina teraz uz viac, vlastne v juli sa rozchodila a od augusta zacala viac opakovat a pouzivat slova, v sucasnosti ich pouziva cca 65, no netvori z nich vety, dzavoce svojou recou a pomedzi to povie slova, ktore povedat vie. Co sa mi na nej vsak nezda je, ze vlastne nikdy nemala tendencie davat si daco do ust, necmulala hracky, spiny ani nic ani ked bola babatko, maximalne si dala do ust ruku, ked jej isli zubky. Nechce teraz sama jest, dosiahla som aspon to, ze si sama da do ust chrumky, alebo kusky ovocia, no musela som ju to ucit, nasilu jej dat chrumku do ruky a ruku potom k ustam, no zapacilo sa jej to a teraz sa s takymi suchymi vecami, co jej vojdu do ust nakrmi sama, no napr. si nepodrzi sama tycinku a neodhryzne si z nej, nechce sama pit po stojacky, sama pije len poleziacky a ked sa jej snazim dat pit po stojacky, tak pri tom place a je nervozna a dozaduje sa pitia v lahu. Neviem, ako ju mam presvedcit, ze by pila postojacky, mame aj rozne hrnceky, flasky, slamku, normalny pohar, nic v stoji nechce, alebo to nevie pouzit, napr. slamkovu flasu dviha hore, ale netaha z nej a zase flasu, ktoru by mala dvihat, tak tu drzi dole.. Lyzickou nechce tiez jest, maximalne, ked jej drzim ruku, ona v nej ma lyzicku a parkrat si takto spolu naberieme kasu na lyzicku a spolu ju dame do ust, tak to este urobi, ale sama nema tu snahu to robit. Proste to "ja sama" akoby u nej nefungovalo. Nehovori ano, ani nenaznaci suhlas, na vsetko odpovie alebo zakyve nie. Dalej hadze hracky, alebo aj flasu s cajom na zem, ked ju to prestane bavit a najradsej to robi, ked vidi, ze sa divam a vie, ze sa mi to nepaci a potom ju napominam za to. Tiez mi odmieta sadnut na nocnik, alebo zachod, nechcem ju velmi do toho nutit, no obcas to skusime, ci nezmenila nazor. Obcas ju chyti vzdor, ak sa nieco nedeje tak ako si to ona predstavuje a potom place a je nervozna a tiez zle spava v noci, cca kazdu druhu noc sa budi s placom, niekedy uplne hysterickym, nic jej vtedy nie je dobre, len uteka, hadze sa, niekedy ju ukludni rozpravka na dvd, alebo ked sa s nou hrajeme, ako kedy proste.. inokedy sa len proste zobudi, place a uz nechce zaspat, tak si ideme pozriet rozpravku, pohrame sa a o nejaku hodinu ideme zase spat.. Tie hystericke nocne place sa uz ale v poslednej dobe nevyskytuju, boli hlavne po jej chorobe s vysokymi teplotami, no stale sa v noci budi s placom, niekedy len place a zaspi, inokedy sa preberie uplne a nechce ostat ani v spalni, zvacsia si pyta pozriet Bambulku na dvd,tak chvilu pozerame a potom ideme spat..
No inak je sikovna, viem, ze mi rozumie, co jej hovorim, rada si prezera knizky, vie mi tam ukazat zvierata, predmety, to co vie povedat aj pomenuje, dokonca pozna niektore pismena, vie ich ukazat, pripadne aj pomenovat, ma rada basnicky, riekanky, je to vesele dieta.
No neviem, ci je proste v poriadku, ci nema nejaku poruchu vo vyvine, ci spravani. Ci to mam nejak riesit, alebo len vsetko bude mat trocha posunute, tak ako aj neskor zacala chodit, tak bude neskor sama jest, pit, chodit na nocnik.. Dakujem za odpoved.

dobrý deň, mám 3,5 ročnú dcérku.
od januára chodí do škôlky, je tam rada, každý deň sa tam teší. na začiatku boli problémy. 1. mesiac si musela zvykať. už som vám raz písala práve o tomto probléme. odmietala spolupracovať ale len pri jednej učiteľke. / kreslenie, cvičenie, obliekanie/. odmietala robiť to, čo robil celý kolektív. po 2 mesiacoch si zvykla a všetko bolo v poriadku.
teraz chodí do 2. triedy. má nových učiteľov.pozná ich, v júli ich mali na zastupovanie. spolužiaci sú takmer všetci tí istí z predchádzajúcej triedy. opäť odmieta kresliť spoločné témy, cvičiť s ostatnými. ale tentokrát pri oboch učiteľkách. dávali jej čas,ale aj pre nich je to už zvláštne. povedali že budú trpezlivé. sofia je dosť tvrdohlavá.
mám ešte jednu otázku. hráva sa inak ako ostatné deti. viem že ju nemám porovnávať s inými ale už mi nedá. to že takmer každú hračku rozoberie, to sme si už zvykli.je zvedavá. hráva sa prevažne s legom. úplne odmieta bábiky. napríklad drevenú stavebnicu,kocky nestavia z nich komíny, veže ale ich plošne rozdelí na farby a tvary a potom ukladá ´cestičky ´.porozkladá si knižky a k nim symetricky rozloží balóniky. zvieratká zoradí do rovného radu a ku každému pridá sklenú guličku.všetko triedy a zoraďuje. všetky jej výtvory sú tak úžasne symetrické až nás to desí. z lega vie vytvoriť krásne domy. s kuchynským riadom sa hrá len keď je u nás návšteva. jediné s čím sa hrá podľa nás sú zvieratká. skôr sa zahrá so šiškami a kameňmi ako s bežnými hračkami.vie sa veľmi dlho hrať sama. aj pol dna. s rovesníkmi sa hrá pekne, väčšinou vonku alebo so zvieratkami. vždy sa ostatným snaží rozkazovať, ale keď príde niekto dominantnejší, tak sa prispôsobí. nerozkazuje im za každú cenu. je komunatívna a vyhľadáva spoločnosť. chcem len vedieť či je to obvyklé. to jej triedenie a ukladanie. pokiaľ viem, nikto z jej vrstovníkov toto nerobí. za odpoveď ďakujem

Dobrý deň, mám 4.ročné jednovaječné dvojčatá a mojim problémom je,že sa v škôlke nezapájajú do kreslenia vôbec ich nezaujím kresliť či vymalovávať.Pani učiteľška v škôlke mi vravela aby som ich navádzala na kreslenie, ale neviem ako oni jednoducho nepodedia pri stole. Ináč do všetkých iných činností sa zapájajú bez problémov.
Poradte s pozdravom

Dobrý večer, chcem sa spýtať, čo robíme nesprávne, ak sa náš 2,5 ročný syn nevie (nechce) sám zahrať. Najradšej len pozerá rozprávky na DVD. Volám ho do jeho izbičky hrať sa, hovorím mu ako za ním jeho hračky plačú, nechce ísť. Keď sa s ním hrajem, za chvíľu mi zničí napr. vežu z kociek a ide si po inú hračku, ale ani s tou sa nevydrží hrať dlhšie ako minútu. Stále hovorí: Ty sa hraj! A on sa pozerá a potom sa na chvíľu pridá a zasa odíde. Alebo povie, že ho to nebaví. Ja mu nechcem stále vymýšľať ako sa má hrať. Čítala som, že to by nebolo správne, nenaučil by sa sám hrať. Nemá žiadnu trpezlivosť, hneď sa rozčúli, ak sa mu niečo nedarí.Kresliť ešte nevie, strihá si, nalepuje, číta knihy, ale len chvíľočku, hneď niečo vyvedie, zničí, odbehne... V marci sa mu narodila sestrička, tak možno to bola pre neho veľká zmena, ale zdá sa mi, že už to prekonal. Najradšej je, keď som pri ňom, stále ma volá, aby som s ním pozerala rozprávky, čítala mu, ... Ale nie vždy sa to dá, nemám len jeho. Dávali sme ho aj do škôlky, ale bol často chorý, tak už ho nedávame. Ale nechcel tam chodiť, nemá akosi rád iné deti. Je na mňa dosť naviazaný už od narodenia, aj mladšia dcéra.Manžel sa mu venuje, rád sa s ním jaší. Len ja by som bola radšej, keby sa hral aj sám, keď ja na neho nemám vždy čas.