strach z tmy a duchov

Question

strach z tmy a duchov

31. 01. 2010 (01:12) , Autor: Registrovaný používateľ

dobry vecer, chcem sa spytat na 4,5 rocnu dceru, posledny asi pol rok sa boji tmy a duchov. neviem z nej dostat, ci jej to niekto povedal, ci to ma zo skolky, ked som sa jej pytala, ze co je to vlastne duch, tak mi opisala nieco z rozpravky, ale na druhej strane verim v to, ze niektori ludia duchov vidia a komunikuju s nimi, ale nikdy som to dcere nerozpravala, nezdalo sa mi to vhodne, nechcem ju ja "strasit". ked je tma a chce ist na wc, musime jej ist zapalit svetko, este nie vsade dociahne, ked ju posielame, ze to zvladne sama, tak sa rozplace, niekedy mam pocit, ze by sa radsej pocikala. alebo ked ma ist do miestnosti kde je tma, tak nam hovori, ze tam niekto je. ked jej poviem, ze urcite tam nikto nie je, ved mame zamknute a nikto nemoze prist, povie, ze moze cez okno, tak jej poviem, ze aj okna mame zavrete. samozrejme, ze mladsia dcera (2,5roka)to opakuje. a navyse si vymysla, ze k nam pride vlk, darmo jej vysvetlujem, ze vlk sa ludi boji, ze zije v lese atd. neviem posudit, ci je to fantazia alebo nieco ine. dakujem za odpoved.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Detské úzkosti a strachy sa v tomto veku môžu ou dieťaťa objaviť a sú súčasťou jeho vývinu. Ak sa dieťa dá "nahovoriť" na to, aby skúsilo situáciu zvládnuť samo, je to fajn a je dobré to skúšať. Niekedy to ale úzkosť a strach dieťaťa zvýši natoľko, že ho nevie ovládnuť, nevie sa s ním vysporiadať a urobiťsamo niečo, čo by mu pomohlo. Vtedy je zvyčajne dôležité, aby deti dostali od rodičov podporu v tom zmysle, že im rodičia dajú "recept", ako strach prekonať alebo ovládnuť - vezmi si plyšáka, choď tam aj so sestrou, s bratom, zasvietim ti a ty choď, vezmi si bubon a bubnuj, lebo strašidlá sa bubnovania boja atď. Niekedy je ale strach momentálne veľký a dieťa naozaj potrebuje sprievod. Takéto "výpravy so sprievodom" rodiča dieťa často povzbudia a môže sa presvedčiť, že je tam všetko v poriadku. Môže ale trvať aj tak dlhší čas, kým sa dieťa naozaj odváži urobiť danú vec samo.
Rozhodne netreba deti "posmeľovať" posmechom alebo im dávať najavo, že nie sú v poriadku, keď sa boja. Zvyčajne nepomáha ani to, keď im vyhovárame ich dôvody, pre ktoré odmietajú ísť do tmy a podobne.
Niekedy pomáha, ak sa deti samy hrajú na strašidlá, vlky alebo bytosti, ktorých sa boja. No i tu treba sledovať reakcie dieťaťa a ak sa objaví strach, treba tomu prispôsobiť hru alebo prestať.