poradte prosim

som mamina 23 mesacneho syna. trapi ma troch jeho spravanie. je strasne neposedny,vzdy by len niekde vyliezal,skakal, behal.co si myslím nie je problemom na jeho vek. Ale,ak mu nieco nedovolime alebo striktne zakazeme, zvikne sa hodit o zem a udierat do nej hlavou. robi to aj ked sa mu nieco nadari tak ako by chcel. On si tu hlavicku už udieral aj o stenu,o nábytok. Stalo sa mne i manzelovi,ze sme ho mali na rukách a hodil sa dozadu a hlavou nas udrel do nosa. A riadnou silou. niekedy si myslime,ze ma nejake samodestrukcne sklony. Musim dodat,ze mame harmonicke manzelstvo,uzasnu rodinu a nepouzivame ani fizicke tresty,niekedy nanho ale nakricim. je to prosim vas v poriadku, prejde ho to? Mam aj niekedy pocit,ze u nas uz zacalo obdobie vzdoru. Inak je velmi vnimavy, rozumie vsetkemu,no rozprava iba to co chce,a iba slova ktore sa mu pacia.pri vsetkych knihach,hrackach a rozpravkach vydrzi max.5min.
Prosim vas je to vsetko normalne,potrebuje to len nadalej moju trpezlivost?
Preco si obúchava tu hlavičku?
Alebo by sme uz mali navstivit nejakeho odbornika?

Dobry deň. Mám 7ročného syna, ktorý navštevuje prvý ročník základnej školy.Jeho problem je, že nevie obsedieť na mieste, stále sa vrtí, otáča, alebo chodí po triede. Učísa dobre.Je dosť popudlivý, rýchlo sa nazlostí, ale aj rýchlo ho to prejde.Poradte prosím , ako ho skludniť. Ďakujem

Dobry den.Mam 16mesac.dcerku,vychovavana je v laske,pokoji,harmonii.Problem je v tom,ze od narodenia sme ju nosili na rukach,po polozeni plalala,Nikdy som ju nenechavala plakat a brala som ju na ruky.Myslela som,ze ked sa nauci chodit,zmeni sa to.Chodi uz 5mesiacov a stale chce byt na mojich rukach.Sedi na mne,ked som na toalete,nosim ju na rukach,ked sme na prechadzke.Ked chcem aspon poumyvat riad po obede,ktory samozrejme pripravi manzel,klaci mi pri nohach a place pokial ju nezoberiem.Neakceptuje,ked sa jej chvilu nevenujem,vtedy place,ked som skusila plac ignorovat,hodi sa na zem,alebo si bije po hlavke,casto si hlavku udrie o zem,postel..poradte prosim,ako reagovat v takychto situaciach.Velmi som s nou rada,ale niekedy by som sa rada venovala aj domacim pracam,tak isto aj starsej dcerke,manzelovi..Manzela vytrvalo odmieta,sama sa nezahrala este ani raz,obcas so starsou sestrou.

Dobrý deň.Naše problémy sa začali po narodení dvojičiek.Máme ešte staršieho syna,ktorý bude mať v apríli 5 rokov.Na súrodencov sa veľmi tešil,má ich rád,rozpráva sa s nimi aj hrá/teraz majú pol roka/neubližuje im ani na nich nie je inak zlí...Problém je s ním a každým dňom sa zhoršuje a komplikuje.Už si s ním s manželom nevieme dať rady,nič na neho neplatí,nazaberá...Ani láskavé slovo,ani krik,vyhrážky,proste nič!Prvé 2 mesiace bojkotoval s jedením,kým zjedol nejaké jedlo, sedel pri ňom aj hodinu,dve.Sem tam sa mu podarilo v noci pocikať,ked sme od neho niečo chceli,tváril sa,že nepočuje,upozornenia typu:nekrič,bábätká spia...neskáč,nedup...nebúchaj...ignoroval a ked som mu to zopakovala viackrát,odpovedal mi vetou:jáj,zabudol som...další mesiac sa pridružili dalšie ťažkosti,bol chorý/mal zápal nosových dutín,ktorý sav podstate ešte stále poriadne nedoliečil/pocikávanie sa stalo pravidelnosťou,dlhé vysedávanie pri jedle takisto,začal odvrávať,na všetko milion výhovoriek,ked som chcela ísť s nimi von,odmietal sa obliekať a trvalo mu to nekonečne dlho...mňa i manžela s tým dokázal niekedy poriadne vytočiť,potom to nešlo inak len s krikom občas sa mu ušlo aj po zadku.Už to u nás takto funguje šiesty mesiac,som z toho všetkého unavená a zúfalá...Kopu starostí s dvojičkami,denne periem posteľné prádlo,2-3pyžamá,naťahujeme sa s jedením,poslúchaním...už nevládzem.Je mi ho aj ľúto,pretože bol zvyknutý na našu pozornosť,viem,že sa asi takto snaží upútať našu pozornosť,už som mu niekoľkokrát vysvetľovala,že ked bude rýchlejšie najedený a nebude hlučný budem sa mu môcť venovať,kým bábätká spia,nezabralo...A to som vám neopísala ani zdaleka všetko...Čo s tým máme robiť?Snažíme sa na neho nekričať a netrestať ho,ale proste to nejde...PORADTE PROSÍM!Ďakujem za všetkých piatich.renny

dobry den moj syn ma 13 mesiacov sa zacal bat tienov na zemi , vzdy ked ho uvidi zacne strasne plakat,ked je na rukach tak je to v poriadku aj sa na nom smeje,ale ako nahle ho polozim na zem zacne vsetko od zaciatku. vysvetlit sa mu to neda lebo nevie rozpravat. poradte prosim

Dobrý deň , chcela by som sa spýtať, ako ísť na 2 a 1/2 ročného chlapčeka, aby mi konečne povedal, ako sa volá. Problém je v tom, že možno by to aj vedel, ale na túto otázku stále odpovie: havo. Vysvetľujeme mu všemožne, ako sa len dá, že on je človek, má 2 ručičky a 2 nožičky, a havo má 4 labky, takže nemôže byť havo. Alebo že človek rozpráva, a havo breše, atď. Keď na neho veľmi tlačíme, aj sa zato rozplače, že nie je havo. Už som z toho dosť nervózna, nakoľko by som ho chcela v septembri dať do predškolského zariadenia. Na otázku koľko má rokov, povie zásadne iba pe, myslí tým 5, a nie 2 .Akokoľvek sa snažíme, jednoducho nám to nejde. Poraďte prosím, ako by sme mu mohli pomôcť v tomto snažení sa.Ďakujem.