Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den,
som slobodna mamicka,mam 3-rocnu dcerku a chcela by som sa Vas opytat,ako jej mam primerane vysvetlit,preco nema ocka ako ine deti(otca vobec nepozna,nejavi o nu zaujem).Dakujem velmi pekne.
Katka
Niekedy sa jednoducho stáva, že otec alebo mama v rodine chýbajú, z rôznych dôvodov. A vaša dcérka má otca, no ten s ňou nie je v kontakte. Ale niekde je a žije svoj život.
Základné pravidlo je vysvetľovať primerane veku a s rešpektom voči otcovi. Čo tým mám na mysli? Primerane veku znamená, že dieťa by malo mať základnú informáciu, že otec žije inde, neche žiť s matkou (teda s vami), že váš vzťah nefungoval dobre, nerozumeli ste si (ak je to tak).
S rešpektom voči otcovi znamená, že keď budete o otcovi dieťaťa hovoriť, malo by to byť spôsobom, ktorý nie je pre otca dehonestujúci, rešpektuje ho ako osobu - teda žiadne nadávky, opovržlivý tón, ponižujúce komentáre na jeho adresu... Je to otec dieťaťa a vždy aj bude a bez jeho "účasti" by toto skvelé dieťa nemohlo prísť na svet. Hoci je to zrejme aj boľavé a možno aj cítite hnev voči nemu alebo iné pocity, keďže s vami nežije, nestretáva sa s dcérou atď. Ale túto stránku netreba riešiť s dcérou, na to sú dospelí - kamarátky, rodičia, odborníci...
Dobrý deň, momentalen mam 3 mesacneho syna. Od jeho otca som po porode odisla, nakolko sme sa dohodli, ze si nerozumieme a bude lepsie ak spolu nebudeme zit. (aj ked sme spolu zili 9 rokov - moj ex priatel jednoducho narodenie dietata nezvladol). Moj ex partner ma jedine zelanie a to aby mal jeho syn priezvisko po nom. Ja som vsak nesuhlasila nakolko som presvedcena, ze to moze mat zly vplyv na jeho zivot kedze spolu nezijeme (chodenie k lekarovi, cestovanie do zahranicia, skolka, skola ..- vsade dokazovanie je moj syn je moj syn). Pravdepodobne sa aj navzdy prestahujem do ineho mesta k rodicom. V ziadnom pripade nebudem synovi zatajovat kto je jeho otec, dedko, babka z partnerovej strany. Chcela by som sa spytat na vas nazor, ake su skusenosti s detmi, ktore maju ine priezvisko ako matka napr, ci tym trpia, ci sa im deti v skole smeju a pod. skratka ake su s tym spojene problemy - myslim vplyv na psychiku dietata.
Trapi ma ze moj syn bude vyrastat bez otca,ale momentalbe zijem u rodicov. Citala som, ze v takomto pripade staci, ze dieta - chlapec - ma muzsky vzor. Co si o tom myslite?
Stale ma trapi to priezvisko, som presvedcena, ze priezvisko nie je podstatne, ze podstatny je vztah otca k nemu. Moj partner mi tvrdi, ze si nevie k synovi najst cestu, ked sa nevola ako on (co je podla mna hlupost). Museli sme odist z jeho bytu ked sa jeho syn nevola ako on. Ex Partner ma prosi, aby som mu priezvisko zmenila na jeho, ale ja sa bojim, ci to negativne neovplyvni psychiku mojho syna v buducnosti nakolko po tom vsetkom, uz s mojim ex partnerom ako s manzelom v buducnosti neratam.
dakujem pekne
s pozdravom J.
Myslím, že mnohé závisí od toho, aký postoj k tomu máte vy. Prečo? Nuž ak budete vychovávať dieťa s otcovým priezviskom a budete sa na to (možno len podvedome, ale možno aj vedome) hnevať alebo vás to bude dráždiť či vyvolávať iné negatívne pocity, vaše dieťa to bude vnímať a nebude sa s tým mať dobre.
Čo sa týka mužského vzoru, po rozchode rodičov je veľmi dôležité, aby dieťa malo okolo seba nejaký kvalitný mužský vzor. To je bez debaty. Neznamená to ale, že mu otec nebude chýbať, prípadne že nebude túžiť po stretnutiach alebo aj živote s ním.
Ak sa chcete dostatočne dobre rozhodnúť, čo chcete urobiť ohľadne priezviska, osobne to opakovane konzultujte so psychológom, aby ste si ujasnili aj vaše hlboké vnútorné stanoviská, dôvody a postoje, ktoré vás vedú k rozhodovaniu sa o tejto veci.
Dobrý deň,
neviem či je toto otázka na Vás ako detskú psychologičku, alebo skôr na pediatra, ale máme problém so synovým pohlavným orgánom. Nemôžem sa ho ani dotknúť, protiví sa mu to, vždy ucukne. Robí to už odvtedy ako začal vnímat svoje telo, hlavne penis. Občas pri kúpaní som mu chcela skúsiť trošku ztiahnuť predkožku pokiaľ to ide, na odporúčanie našej pediatričky. Bojím sa, aby sa mu nezrástla, no s týmto našťastie problém nemáme. Najprv som myslela že ho penis bolí, ked vždy ucukne a kričí ale ciká bez bolestí. Taktiež sa ho sám nedotýka ako iné deti a keď sa ho spýtam kde má pipíka a čo sa s ním robí pekne ukáže a odpovie že ciká ale bojí sa ho dotknúť. Taktiež je potom problém, resp. v lete sme mali, že som ho chcela naučiť cikať po stojačky aby si chytil penis do ruky. Asi dvakrát to spravil, aj sa mu páčilo takto cikať po stojačky no a potom nič, aj ked sme cikali po stojačky k stromu, tak som sa mu nemohla penisu ani dotknúť, proste mu to vadí.Ešte pripomeniem , syn bude mať v januári 2 roky. Pýtala som sa aj pediatričky, ale povedala, že ho to môže aj bolieť, ked sme mu trošku stahovali predkožku a že si to môže pamatať tak má z toho blok. NO už sme mu dávno nestahovali a aj tak ho to neprešlo. Sexuálne zneužitie alebo obťažovanie nehrozí, lebo vždy je so mnou a osamote bol akurát s mojou kamarátkou ked ho opatrovala alebo s mojou mamou, je ešte maličký, väčšinou je však so mnou, takže k ničomu takému nemohlo nikde dôjst, čo sa ostatného správania týka, je smelý, priateľský, má rád ľudí hlavne staré tety a zhovorčivý, otvorený, takže žiadne divné správanie sa mi nejaví, okrem toho má tú averziu k penisu asi od 6 mesiacov, akoby mu zavadzal mi to pripadá alebo čo, proste najviac ma trápi, že neviem, čo ho trápi, kedže mi to ešte nevie povedať, možno ho naozaj bolí, a ja mu neviem pomôcť. Zápal tam nemá žiadny. Môže to byť psychycké?
Ďakujem
Dotyk ho nemusí bolieť, no môže sa báť, že mu budete s penisom robiť to, čo sa mu nepáči, čo ho bolí alebo mu to je nepríjemné.
Pokiaľ je to možné, rešpektujte jeho nesúhlas, aby ste mu držali penis pri cikaní, až kým sa sám nerozhodne, že je to pre neho v poriadku.
Nepíšete nič o otcovi dieťaťa - ako reaguje na to, keď sa ho dotkne pri cikaní otec, keď vidí otca nahého a podobne. Ak vyrastá bez otca, je možné, že sa nevie so svojím penisom stotožniť, lebo vy ho nemáte.
Dobry den,
mam 10 mesacnu dceru. S manzelom zijeme oddelene uz od 6-tich mesiacov dcery. K malej chodieva cca 2-3 razy za tyzden na hodinku. Od jej narodenia sa jej nikdy velmi nevenoval, aj ked sme boli spolu doma. Nejdem opisovat celu situaciu, v ktorej sa s dcerou nachadzame, len sa chcem opytat, ze co je "lepsie" pre dieta. Zit bez otca len s matkou a babkou v jednej domacnosti hned od mala alebo rozvod rodicov a odchod do ineho bytu, ked ma dieta 2-3 roky. Manzel si bude do buducna isto dceru brat na vikendy alebo na dovolenky. Momentalne som 24 hodin denne s malou ja a je velmi citovo na mna naviazana.Nebude to pre dcerku psychicky narocne, ak bude musiet byt s nim bezo mna? Predsa len je asi rozdiel v tom, ci dieta vyrastalo pri otcovi 2-3 roky a uz chape, ze kto su jeho rodicia, alebo zije od mala len s matkou a s otcom sa stretava raz za cas. Dakujem
Dôležité je, aby dieťa malo možnosť pestovať a budovať vzťah s otcom v bezpečí, teda napríklad za prítomnosti matky, až kým samo nejaví záujem, aby zostalo s otcom samé.
Je dôležité, aby dieťa malo kontakt aj s druhým rodičom, ak je to možné, ak ten javí záujem a je schopný rešpektovať potreby dieťaťa. Vzťah s otcom je pre dieťa rovnako dôležitý ako s matkou, najmä neskôr v živote sa jeho chýbanie aj v najútlejšom veku môže prejaviť negatívne. Podporujte teda jeho záujem o dcérku, zatiaľ ale za vašej prítomnosti.
Porovnávať, čo je lepšie a čo horšie, sa nedá len tak jednoducho. Každé má svoje pozitíva aj negatíva a záleží od konkrétnej situácie.
prajem krasny den.
ja viem, ze je to velmi komplikovane a individualne, ale tieto dni riesim otazku, co je mensie zlo pre mojho trojrocneho synceka a este nenarodeneho druheho drobca, zit v manzelstve, ktrore je nefunkcne a syncek nepozna nic pekne, s manzelom len hadkx a ked sme bez mazela , tak syncek chodi vsade so mnou lsam, bez otca, lebo ten stiha len pracu a futbal,, za tri roky nasho spolocneho zivota my traja ako rodina nemame ziaden ritual, ani len hodinku tyzdenne, maximalne ked je manzel v nedelu doobedu doma pred futbalom, sedi pred telkou a syncek pobehuje okolo neho, ale nejake prechadzky, zmrlina, v ylet alebo ze sa oni dvojka niekam vyberu bezo mna, to nie,,,,,
alebo rozvod a nech si deti uzivaju kazdeho rodica zvlast....jednoducho je mi luto, ze moje deti nebudu mat komplet rodinu, co je podla mna po zdravi najvacsim stastim, ale jednoducho nase deti neuvidia ani funkcne manzelstvo, ani rodicov
dakujem za vas nazor, ci radu
Máte pravdu, je to veľmi individuálne a komplikované. A obávam sa, že ani ja vám nedám odpoveď.
Možno by ste ale mohli uvažovať o spoločnej terapii či manželskom poradenstve, kde by ste si počas stretnutí mohli ujasniť, čo naozaj chcete, či sú nejaké možnosti riešenia situácie, skvalitnenia vášho spolužitia... A ak ste už viac menej rozhodnutá, aj tak by ste mohli zvážiť konzultácie u odborníka, aby ste si ujasnili, čo vás čaká, ako by ste mohli fungovať po rozvode, aké sú úskalia porozvodovej komunikácie medzi expartnermi a podobne. Lebo pre deti je často rovnako ťažké prežívať vojnu medzi rozvedenými rodičmi ako medzi rodičmi, ktorí zostanú spolu.
