Rozvod

Dobry den,
mam 10 mesacnu dceru. S manzelom zijeme oddelene uz od 6-tich mesiacov dcery. K malej chodieva cca 2-3 razy za tyzden na hodinku. Od jej narodenia sa jej nikdy velmi nevenoval, aj ked sme boli spolu doma. Nejdem opisovat celu situaciu, v ktorej sa s dcerou nachadzame, len sa chcem opytat, ze co je "lepsie" pre dieta. Zit bez otca len s matkou a babkou v jednej domacnosti hned od mala alebo rozvod rodicov a odchod do ineho bytu, ked ma dieta 2-3 roky. Manzel si bude do buducna isto dceru brat na vikendy alebo na dovolenky. Momentalne som 24 hodin denne s malou ja a je velmi citovo na mna naviazana.Nebude to pre dcerku psychicky narocne, ak bude musiet byt s nim bezo mna? Predsa len je asi rozdiel v tom, ci dieta vyrastalo pri otcovi 2-3 roky a uz chape, ze kto su jeho rodicia, alebo zije od mala len s matkou a s otcom sa stretava raz za cas. Dakujem

Dobry den prajem,
mam 4a pol a 1a pol rocne deti. Som v rozvodovom konani. Deti chodievaju raz za cas k ich otcovi. Problem je v tom, ze teda najma starsie dieta prehovara proti mne. Stale starsiemu dietatu hovori, ze som klamarka, ze ho nechcem, chcem ho opustit, ze musi vydrzat a bude byvat len s nim. Ked sa ma starsie dieta pyta ci je to pravda a tak mu stale hovorim ze nie je to pravda, ze ho lubim. Tak sa ma pyta ci je tata zly a ci klame. Tak mu poviem ze tata nie je zly, len ma nema rad a ze neklame ale nehovori uplne pravdu. Vidim na nom ze meni spravanie voci mne. Citim z neho take nieco ako sklamanie. Neviem co s tym. S otcom deti nie je mozna normalna komunikacia. Mna psychicky utlaca a detom robi to iste. Nechcem aby mali deti ujmu na cely zivot kvoli neludskemu pristupu ich vlastneho otca. Dakujem.

Dobrý deň, ešte nikdy som nemala takýto problém a ešte nikdy som svoje problémy neriešila so psychologičkou. Mám 14 rokov, chodím do 8.ročníka ZŠ. Mám o rok staršiu kamarátku, ktorej sa rozvádzajú rodičia. Otec si našiel novú priateľku. Mama je nezamestnaná, na invalidnom dôchodku a psychicky tiež nie je OK. Moja kamarátka tento stav v rodine veľmi zle znáša, na začiatku vraj už bola na pohovoru u nejakej psychologičky, neviem s akým výsledkom. Nechce o tom hovoriť. Teraz sa uzavrela do seba a svoje problémy chce riešiť sama, často rozmýšľa nad smrťou, vlastne nad sebevraždou. Aj teraz nedávno keď prechádzala cez cestu a videla auto chcela sa pod neho hodiť. Ale potom si povedala, že ona ešte smrť nechce. Jedinou oporou v jej živote som ja. Mne sa zdôverí aj so svojimi pocitmi. Jej stav sa stále zhoršuje, už počuje aj nejaké hlasy, nejaké syčanie a bojí sa toho. Dokonca mi nedávno povedala, že sa boji sama seba nevie čo ma čakať od seba. Keď som s ňou vonku je úplne v pohode nemyslí na to čo prežíva doma odreaguje sa. Ale ako náhle príde domov je jej do plaču. Tieto hlasy počuje iba keď je doma. Dnes mi dokonca povedala, že tie hlasy počuje od rána ako vstala a k tomu sa pridalo aj nevoľnosť v bruchu, prirovnala to k tomu že sa jej chce zvracať. Je jedináčik a otec ju nechce, babka žije s otcom. Odmieta akúkoľvek pomoc, nechce sa zdôveriť ani triednej učiteľke, nikomu, len mne sa občas vyrozpráva. Chcela by som jej pomôcť, ale bojím sa, že jej tým nejako ublížim. Viete mi prosím Vás pomôcť ako s ňou ďalej. Viete mi dať nejaké kontakty na ľudí, ktorí by jej vedeli pomôcť? Prípadne mi napíšte čo mám s ňou ďalej robiť? Ako ju dostať k odborníkovi. Viem, že najprv musí chcieť ona a ja ju tam nechcem dostať násilím. Sme zo Zlatých Moraviec. Ďakujem. S pozdravom Monika

dobry den, potrebujem poradit: som v rozvodovom konani s manzelom a starsia dcera chodi k manzelovi na vikendy raz do mesiaca. zatial nie castejsie, kedze ma mladisu sestricku, od ktorej ju nechcem separovat castejsie. ked dorastie do veku, kedy bude moct chodit aj ona, budu travit s otcom pravdepodobne 2 vikendy v mesiaci. momentalne manzel nezabezpecil pre dceru samostatne lozko a teda spava s nim v jednej posteli. je to vhodne z pohladu psychologie dietata a spravneho vyvoja mojej dcery? dakujem.

7 rokov som žila s dcérou a mojou starou matkou po rozvode sama. Teraz mám priateľa, ale dcéra pred ním uteká a ignoruje ho, mňa tiež nepočúva a nerešpektuje. Ked si vymyslíme spoločný program, ona nikam nechce s nami ísť. Moja dcéra rešpektuje len moju starú matku, ktorá ma pred ňou neustále len zhadzuje. mala by jej vysvetliť, že dieťa má v prvom rade poslúchať rodičov. Neviem, ako si mám s týmto poradiť.

Dobrý deň,
mám 8 ročného syna, ktorý navštevuje 2 ročník na ZŠ. S manželkou spolu nežijeme pol roka, odsťahovala sa aj s našim synom do podnájmu, čakáme na rozhodnutie zo súdu na rozvodové konanie, zatiaľ súd rozhodol zveriť synčeka do starostlivosti matke a mne ako otcovi určil hodiny, kedy sa môžem so synčekom stretávať.je na mňa veľmi citovo naviazaný a nevie sa dočkať kedy bude zasa doma, kde vyrastal od malička so svojim otcom a starými rodičmi. S plačom chodí za matkou do podnájmu, nemá na neho čas má starú prababku, ktorá má nafajčené v byte a ani vysoký vek jej nedovoľuje sa postarať dobre o nášho synčeka. Moja manželka má milenca, ktorý ale nemá záujem sa o nášho syna starať, skôr mu dáva len vecné dary. keď sa so synčekom stretneme sme na sebe nalepený celý čas. Viem, že toto všetko zle vplýva na jeho psychiku. V poslednom čase, keď máme ísť ráno do školy, strašne plače má strach v očiach vzpiera sa nechce sa ani obliecť, jesť vystúpiť z auto,musel som s ním zostať doma, srdce mi to nedovolilo, neviem, či to súvisí s naším rozvodom, ale skôr si myslím, že sa niečo stalo v škole, tvrdil, že mu deti berú cukríky, desiatu, ceruzky. Stalo sa to i mojej manželke. Nevieme, čo máme robiť, veľmi mi je to ľúto a trápime sa. ďakujem vopred za radu.
S pozdravom Ľubomír