strach a odmietanie chodit do školy

Dobrý deň,
mám 8 ročného syna, ktorý navštevuje 2 ročník na ZŠ. S manželkou spolu nežijeme pol roka, odsťahovala sa aj s našim synom do podnájmu, čakáme na rozhodnutie zo súdu na rozvodové konanie, zatiaľ súd rozhodol zveriť synčeka do starostlivosti matke a mne ako otcovi určil hodiny, kedy sa môžem so synčekom stretávať.je na mňa veľmi citovo naviazaný a nevie sa dočkať kedy bude zasa doma, kde vyrastal od malička so svojim otcom a starými rodičmi. S plačom chodí za matkou do podnájmu, nemá na neho čas má starú prababku, ktorá má nafajčené v byte a ani vysoký vek jej nedovoľuje sa postarať dobre o nášho synčeka. Moja manželka má milenca, ktorý ale nemá záujem sa o nášho syna starať, skôr mu dáva len vecné dary. keď sa so synčekom stretneme sme na sebe nalepený celý čas. Viem, že toto všetko zle vplýva na jeho psychiku. V poslednom čase, keď máme ísť ráno do školy, strašne plače má strach v očiach vzpiera sa nechce sa ani obliecť, jesť vystúpiť z auto,musel som s ním zostať doma, srdce mi to nedovolilo, neviem, či to súvisí s naším rozvodom, ale skôr si myslím, že sa niečo stalo v škole, tvrdil, že mu deti berú cukríky, desiatu, ceruzky. Stalo sa to i mojej manželke. Nevieme, čo máme robiť, veľmi mi je to ľúto a trápime sa. ďakujem vopred za radu.
S pozdravom Ľubomír