Stres

Dobry den pani doktorka. Mam dceru ktora bude mat 4roky a zacala chodit do skolky. kazde rano place hned chce kakat kakao doma nechce lebo sa hned povracia a aj ked doma nic nepapa aj napriek tomu sa niekedy v skolke povracia. Kazde rano zaziva stres ze ma ist do skolky. Odmieta im papat uz aj zacala papat ale bola doma niekolko dni lebo mala teplotu a teraz znova prestala papat.Ma velmi tazku povahu strasne tvrdohlavu uz sme vselico skusali ale ked sa zatne tak s nou nic nepohne. Dakujem vopred za radu

Dobry den,
mam na Vas otazku ohladne jedenia mojho 18 mesacneho syna. V januari 2011 som s nim bola 10 dni v nemocnici, lebo mal zapal priedusiek, vracal a mal hnacky. Bol na infuziach a odmietal cokolvek zjest, co mu priniesli. Pripisovala som to stresu z nemocnice. Prisli sme domov a chvilu bol ako vymeneny. Zjedol to, co sme mu dali, i ked nie nejak vela. V maji mal opat 3 dnovu crevnu virozu. Vtedy sa mi nepozdaval, dala som ho na vahu a zistila som, ze oproti januaru schudol takmer kilo. Bezala som k doktorke, spravila mu krvny obraz a mal velmi nizke zelezo a este nejake zle hodnoty, co pripisovala doktorka viroze. Dala nam Peritol na zvysenie chuti do jedla a Pikovit, aby sa rozjedol. Asi dva dni jedol viac, ale potom zas prestal. Zje tak 2 lyzicky jogurtu, polievku mu vyslovene lejem do hrdla, aby aspon cosi zjedol a zvysok len rozprple. Neviem, ci je to tym, ze ma len 8 zubkov a zle sa mu je. Ale nechce ani nic rozmixovane. Z toho dovodu ho este kojim. Uz som ho aj chcela odstavit, no bol schopny nezjest za den vobec nic a len bol mrzuty a spavy. Jednoducho to s nim nejde ani po dobrom, ani po zlom. Nechutia mu ani len brumiky, ci ine detske sladkosti. Prosim, poradte mi, ako na neho. Dakujem

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobrý deň.
Synček mal teraz 3roky. Už 2roky chodí do jasličie. Chodí tam veľmi rád. Každé ráno som ho pekne prezliekla, dala mu pusinku, povedala som mu, že ho ľúbim, zobral si batožek a pekne mi zakýval a utekal do triedy. Minulý týždeň bol chorý, bol doma sice len týždeň. Keď sa vrátil po chorobe, ráno hrozne plače, nechce sa ma pustiť.
Už to trvá týždeň a neviem prečo s tým začal. Doma nemal žiadnu zmenu, v rodine nemáme žiadne problémy, tak neviem pochopiť prečo tam nechce chodiť.
Keď mu doma vysvetlujem a pýtam sa ho prečo plače, tak mi nič nepovie a robí sa, že ma nepočuje :-)
ďakujem

Dobry den, poprosila by som vas o radu lebo uz neviem ako dalej. Synček ma 3,5 roka,chodi do skôlky uz. Plienky uz nema,ani na noc, skôlka nam vlastne pomohla aj co sa týka plienok aj cumlika,ale len v skôlke. Akonahle prisiel domov tak ho mal stale. Nepomohlo ani to ked sme povedali ze deticky v skôlke uz nenosia cumlik. Teraz sme v stave kedy cumlik nemusi mat v skôlke, niekedy ani ked pride domov si na neho nespomenie,ale niekedy ho ma cele poobedie. Poradili by ste mi ako sa ho zbavit? Robime v niecom chybu? Uz mi skusali ine mamicky poradit ze ho ma niekomu darovat,nejakemu babätku alebo mikulasovi,ale u nas to nefunguje, lebo on ho dat nechce. A ked mu ho jednoducho nedam spusti taky plac, ze z placu aj vracat zacne. Ma mladsiu sestricku ktora ma 2 roky a ona tiez nosi cumlik, mozno aj preto sa ho nechce vzdat. Poradite mi?

dobrý deň pani doktorka,
dcérka (10mesiacov) je plne kojená, odmieta príkrmy. priberať priberá, je spokojná, veľmi šikovná, ale mala napr. veľmi nízku hladinu železa (asi kvôli tomu, že okrem mlieka nechce nič). rozmýšľala som nad tým, že ak nezačne jesť do roka, tak by som ju nechala na pár dní babke, ja by som odišla. takže by som ju vlastne úplne odstavila. preto sa chcem spýtať, či by to pre ňu nebol veľký "šok", prípadne "trauma" ak to preženiem. že ma neuvidí niekoľko dní a zrazu nedostane prsník. ak by to na ňu mohlo mať negatívny dopad, tak to takto riešiť nebudem. ďakujem za odpoveď.