2-ročná babulka

Dobrý večer,pani doktorka,chcem Vás poprosiť o radu-vo viacerých otázkach-máme 2-ročnú dcérku,ktorá je prvorodená a je pre nás samozrejme všetkým.S manželom sa snažíme vychovávať ju spoločne-vždy predebatujeme vzniknutú situáciu a hľadáme spolu riešenie...ale sú veci,v ktorých si nevieme rady a nevychádzajú nám ani žiadne "metódy",napr.

1. naša malá začala prednedávnom biť dievčatko,ktoré je od nej o 3 mesiace staršie /sáče ju,ťahá za vlasy,uštipne,uhryzne.../-často sa navštevujeme,s jeho mamou sme kamarátky-o to viac ma to mrzí...problém vznikne vždy pre nejakú vec,ktorú jej nechce požičať a pod.

2. otázka-chcem sa opýtať na Váš názor-je vhodné,aby malá s nami spávala v manželskej posteli? Totiž-do cca 21 mesiacov spávala bez problémov vo svojej postieľke,potom sme boli týždeň mimo domu,spala s nami v posteli a po príchode domov ani počuť o postieľke...máme to nejako skúsiť vrátiť,alebo už radšej nechať tak?

3. Ako riešiť situácie,keď my chceme robiť niečo a malá si presadzuje svoje-dosť hystericky-plačom-až sa bojím,že sa zájde...napr.chceme niekam ísť- do mesta,na nákupy,na návštevu-sme už vychystaní,ale ona sa chce hrať,alebo chce pustiť hudbu...máme jej vyhovieť,alebo trvať na svojom a nechať ju poplakať si? Je veľmi tvrdohlavá,nevie sa,resp.veľmi málo podeliť o svoje veci/predtým bola úplne iná/,presadzuje si len svoje a keď si raz niečo zaumieni,musí sa to uskutočniť a hotovo...

Budem Vám vďačná za rady...je to zvláštne,sama som učiteľka a zvládam v škole puberťákov-teda,zvládala som-pred MD a myslím,že vcelku slušne,ale pri vlastnom dieťati,navyše takomto malinkom,ostávam často bezmocne stáť a váham,čo je najlepšie...

Ďakujem vopred za odpoveď.erika