negativista

Vaša dcérka nie je možno ten typ, ktorý sa často smeje a je spokojný so životom takým, aký je. Možno si nevšimla, že svet neplní naše očakávania, ani ľudia nie - teda niekedy možno áno. A možno celkom nevie, ako chodiť v medziľudských vzťahoch - možno jej chýbajú určité komunikačné zručnosti, schopnosti riešiť spory či situácie, kedy majú ľudia rozdielne potreby alebo sa potrebujú dohodnúť. A možno z každého troška (alebo aj niečo iné).
Aby som vás celkom nedoplietla tou priehršťou možností - bolo by fajn, keby ste si ju v takej tej jej chvíľke, kedy je nespokojná..., posadili vedľa seba, pritúlili, ak sa dcérka nechá a vyjadrili jej trocha pochopenia, napríklad: niekedy to je trochu komplikované, že? niekedy to nejde, ako si predstavujeme a to niekedy nie je jednoduché, že? ...- alebo niečo v tomto zmysle, aby cítila, že tušíte, ako sa cíti a že ju chápete, že ju za to neposudzujete, nehodnotíte. Niekedy, keď bude prístupnejšia alebo sa bude sťažovať, môžete jej ponúknuť, či by nechcela skúsiť vo vzťahoch niečo iné, napríklad ak sa sťažuje na kamošku, môžete sa jej spýtať, čo ju rozrušilo, či o tom kamarátke povedala, že by mohla na druhý deň znova kamarátku osloviť a pohovoriť si s ňou o predchádzajúcej situácii... - trošku jej ponúkajte iné možnosti, ktoré vy poznáte a ona ešte nie, ako riešiť vzťahové nezhody a ťažkosti.
A možno by bolo na mieste, keby ste s ňou zašli do poradne alebo iné psychologické pracovisko a na základe diagnostiky sa rozhodli, čo ďalej, či treba nejaké poradenské alebo terapeutické stretnutia, aby ste popracovali na tom, čo bude treba alebo dostali konkrétnejšie výchovné doporučenia.
(V akých momentoch je šťastná? Kedy je "normálna" - t.j. nezamračená, neodutá...? - skúste si viac všímať tieto momenty, napríklad si ich zapisujte a raz za týždeň si ich vy sama pre seba prečítajte.)