Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dobry den chcela by som vas poprosiť o radu mam 5 ročneho syna, ktory sa nam začal pokakavať stava sa mu to iba ked sme vonku neviem si vysvetlit prečo ked to doteraz nerobil stale mi povedal a šli sme domov ale za posledny tyždeň sa mu to stalo siedmi krat. neviem či je to tym že je lenivi lebo byvame na 4 poschodi a nemame vytah alebo sa tam skryva niečo ine. poradte mi ako mam tomu zabraniť aby sa to neopakovalo dakujem
Mohol by to byť aj spôsob, ako zostať na ihrisku - teda možno sa mu nechce odísť z ihriska a tak zadržiava stolicu do poslednej chvíle...
Rozhodne nie je vhodné ho hrešiť alebo dávať mu siahodlhé prednášky, že je už veľký chlapec atď. Zrejme to ani jemu nie je príjemné, deti v tomto veku už zvyčajne dobre vedia, že do gatí sa už nekaká a zvyčajne sa zo to hanbia, ak sa im pritrafí také niečo.
Skúste ho na ihrisku sledovať a ak sa vám bude zdať, že by aj kakal, vezmite ho domov a potom sa vráťte späť na ihrisko. Prípadne ak sa včas vypýta a stihne prísť až na záchod bez pokakania, dajte mu malý cukrík alebo žuvačku, prípadne ho pochváľte, že je šikovný chlapec.
Ak je možnosť ísť na záchod niekde bližčie ako k vám domov, využite prípadne aj túto možnosť.
Dobrý deň.
Synček mal teraz 3roky. Už 2roky chodí do jasličie. Chodí tam veľmi rád. Každé ráno som ho pekne prezliekla, dala mu pusinku, povedala som mu, že ho ľúbim, zobral si batožek a pekne mi zakýval a utekal do triedy. Minulý týždeň bol chorý, bol doma sice len týždeň. Keď sa vrátil po chorobe, ráno hrozne plače, nechce sa ma pustiť.
Už to trvá týždeň a neviem prečo s tým začal. Doma nemal žiadnu zmenu, v rodine nemáme žiadne problémy, tak neviem pochopiť prečo tam nechce chodiť.
Keď mu doma vysvetlujem a pýtam sa ho prečo plače, tak mi nič nepovie a robí sa, že ma nepočuje :-)
ďakujem
Vaše dieťa pravdepodobne vôbec nevie, čo povedať. Samo zrejme ešte nemá v tomto veku prístup k takýmto odpovediam (to často nemáme ani my, dospelí). To znamená, že vaše otázky ho môžu skôr stresovať, než mu pomáhať.
Uprednostnila by som skôr len prejavy porozumenia resp. súcitu či spolucítenia - niečo v tom duchu, že "síce nechápem, prečo plačeš, no som tu s tebou, som tu teraz pre teba." A zároveň niečo také, že "mi je ľúto, že plačeš, ničo je zrejme pre teba ťažké na tom ísť do jaslí a ja som tu s tebou a zároveň tam treba ísť. Verím, že to tam zvládneš..."
Dávať mu dostatok podpory a zároveň ho viesť tým smerom, ktorým treba ísť.
Na zváženie je isté obmedzenie návštev v jasliach v prípade, ak vaše dieťa okrem ranného plaču prejavuje aj iné príznaky toho, že je to nadmerne náročné - napr. plače takmer celý deň, je smutné, pocikáva sa, pokakáva sa, je menej, odmieta jesť, má poruchy spánku atď.
