Zajajkávanie

Zajakávanie sa zvykne objaviť u detí okolo druhého tretieho roku života, kedy ešte nevedia tak rýchlo rozprávať, ako ich hlavička už vie myslieť. Zvyčajne je to len prechodné a vhodným prístupom (zastavením sa pri počúvaní dieťaťa, pozeraním sa mu do očí, slovnou podporou, že má čas, že ho počúvame...) sa samo upraví.
U vášho syna sa môže aj pod vplyvom záťaže, ktorej je vystavený kvôli zdravotným ťažkostiam, zajakávanie opakovane vracať alebo pretrvávať. Napomínanie nie je až také nápomocné, skúste skôr prístup, ktorý som popísala vyššie - ak dieťa niečo hovorí a zajaká sa, zastavte sa, čupnite si k nemu, chyťte ho za ruky, pozerajte sa mu do očí, prikyvujte, pomaly opakujte, čo povedalo...
Tiky na očkách sú tiež zrejme súvisiace so záťažou a stresom, ktorý prežíva. Môžete vyhľadať psychologickú pomoc, prípadne konzultovať predtým s neurológom, či je to v poriadku po telesnej stránke.