Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, čo si mám myslieť resp. ako mám reagovať, keď moja 1,5 ročná dcéra piští a používa ozaj vysoké tóny. Keď sa robím, že to nepočujem, piští a díva sa mi do tváre, keď jej poviem, aby to nerobila, tak to tiež robí. Väčšinou sa na tom zabáva. Sú to nepríjemné vysoké tóny, robí to aj doma aj v cudzom prostredí. Niekedy mám pocit, že sa tak chce prihovoriť deťom a čaká na reakciu. Ale ako som spomínala, robí to aj keď sme doma sami, alebo v aute. Ozaj nevieme ako máme reagovať... ďakujem za radu a prajem pekný deň.

Keďže máte nápad, že tak nadväzuje kontakt, skúste jej podobne odpovedať a postupne aj meňte výšku tónov, ktorými reagujete. Meniť môžete aj hlasitosť zvukov. Prípadne sa so zvukmi môžete inak pohrávať. A skúste jej ponúknuť píšťalku (prípadne aj iné malé hudobné nástroje) - nech si na ňu píska, možno ju to upúta.

Pištanie | Iné | Poradňa detského psychológa | Poradne

Poradňa detského psychológa

krik

02. 02. 2009 (10:16) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň mám ročného syna a môj problém je , že stále chodí za mnou a piští. Všetko čo chce podať a veľa krát len tak sa pozerá na mňa a kričí. aj som skríkla na neho že nech nepiští aj milo sa snažím k nemu prihovárať nič nepomáha. moja mama mi povedala,že to je moja vina, ked tak piští, že to ho zle vychovávam ja. Ďakujem

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

No, niektoré matky namiesto pomoci "pomáhajú" obvineniami. Ale tie vám vo vašej situácii nepomôžu...
Ročné dieťa je veľmi závislé od svojej matky. Potrebuje jej byť nablízku, mať ju v dohľade, potrebuje (viac alebo menej) jej asistenciu pri bežných každodennostiach. Dáva to najavo rôznymi spôsobmi a ten spôsob, akým to dáva najavo vaše dieťa, je pre vás rušivý a zrejme vás občas aj hnevá.
Skúste sa zamyslieť nad tým, čo presne vás na jeho pišťaní hnevá alebo vám vadí. Je to ten zvuk samotný, je to naliehavosť, ktorú počujete v jeho pišťaní alebo je to niečo iné? Ruší vás intenzita, s akou piští alebo to, že piští často a vy nemáte si ani kedy vydýchnuť, lebo vás jeho pišaťnie "prenasleduje" takmer stále?
Keď zistíte, čo presne vám na tom vadí, skúste potom rozmýšľať, čo je na tom zlé - napríklad, ak vám vadí, že piští takmer stále, zlé na tom môže byť to, že si nemáte čas oddýchnuť, že musíte byť stále v pozore, v strehu, vždy pripravená. Ak je to tak, potom hľadajte, ako by ste si mohli viac od neho oddýchnuť - ako by sa dal zamestnať, ako by ste mohli mať čas pre seba mimo domu, ako by sa mohol niekto z času na čas o vaše dieťa postarať a vy by ste mohli načerpať nové sily. Ak vám vadí naliehavosť, čo by mohlo byť zlé na tej naliehavosti? Mohli ste/môžete si vy v živote dovoliť byť naliehavá? Čo vám v tom bráni? Podobným spôsobom by ste sa mohli zaoberať tým, čo zistíte.
Okrem toho, že budete skúmať svoju reakciu na jeho pišťanie, pokúste sa "pohrať" s tým zvukom - pridajte sa k nemu, keď piští (no nemal by tam cítiť vašu nahnevanosť alebo skrytý výsmech) a pištite spolu alebo pištite vyšším alebo nižším hlasom, počkajte na jeho reakciu a potom znova. Možno sa zmení niečo v jeho prejave - prestane pišťať, alebo bude pišťať kratšie alebo začne dávať najavo svoj hnev. V tom prípade, keď začne prejavovať svoj hnev, pomôžte mu vyjadriť ho napríklad tým, že sa k nemu pridáte a budete napodobňovať zvuky alebo pohyby, ktoré robí.
Nikedy ale stačí, ak dieťa vezmete na ruky a spýtate sa, čo chce, nech vám ukáže. Bude mať vašu pozornosť, kontakt a je možné, že to je to, čoho si pýta viac.