nešťastná

Dobrý deň,neviem či otázku adresujem správne,ale skúsim.Som mamou 3 ročného a 7 mesačného syna.Starší syn prechádza obdobím vzdoru, ale je to šikovný chlapec,do všetkého sa rád zapája,rád mi pomáha,no problém spočíva skôr vo mne.Keď mu niečo poviem,aby urobil (choď sa vycikať,uprac si hračky) a nepočúvne ma ani na 30 krát,strašne ma to vytočí a začnem na neho kričať.Potom ma to mrzí a chcela by som to vrátiť späť.Už som z toho zúfalá.Každý večer plačem,nechcem ,aby vyrastal len v kriku.Veľmi by som to chcela zmeniť,ale neviem ako.Ako sa naučiť ovládnuť,keď nechce poslúchnuť?Keď niečo chce a nemôže to a dostane záchvat plaču,vtedy to s kľudom zvládnem,ale to nepočúvanie ma strašne hnevá.Prosím Vás,poraďte mi čo mám robiť,aby som sa vedela ovládnuť a nekričala na neho?

Dobry den p. Kasakova,
prosim Vas o radu, ako dvihnut sebadoveru mojej 4,5 rocnej dcerky. Vyrasta v okruhu samych chlapcov (v jej veku), ktori sa neustale pretekaju, kto je rychlejsi, silnejsi a pod. Ona nie je tak obratna a zrucna ako oni. Snazim sa jej vysvetlit, ze nemusi byt vzdy prva, niekto musi byt i druhy, a ja ju lubim taku aka je. Ale vidim, ze je nestastna, ked jej nieco nejde podla jej predstav, potom straca zaujem o tu cinnost a je demotivovana. Napr. lezenie po preliezackach – ak je sama, je vsetko OK, ale ak pridu chlapci a zacnu sa ukazovat, co dokazu a ci to i ona dokaze, tak zostane smutna a chce odist z ihriska, tak isto, ked sa pretekaju pri behu, kto bude prvy, radsej to odignoruje a povie, ze ona nehra.
Ako ju podporit, motivovat? Ako jej pomoct, aby si verila, pretoze mnohe veci by urcite dokazala, ak by to skusila (napr. to lezenie po vacsich preliezkach)?
Dakujem velmi pekne za odpoved.
Renata

Dobry den.
Moj syn zacal velmi skoro rozpravat.Ked mal 15 mesiacov,zacal opakovat vsetky slova,aj tazke a dlhe,postupne ich spajal a ako 18 mesacny hovoril dlhe vety.Aj pediatricka bola prekvapena.Ked nemal este ani dva roky,tak sa zacal zajakavat.Zhorsovalo sa to az do takeho stadia,ze nechcel uz ani nic povedat,lebo sa mu nedalo.Navstivili sme logopedicku,ktora nam to vysvetlila,ze s tym sa neda nic robit,ze vekom by sa mal toho zbavit.Nemame ho upozornovat,pocuvat ho,aby nerozpraval v strese...Este nam doporucila Sativol-homeopatikum.Pri jeho uzivani,sa mu to uplne upravilo.Rozpraval pekne,no po nejakej dobe sa to opat zhorsilo,zase zlepsilo a stale dookola.Nevedeli sme,od coho to moze zavisiet.Boli sme este niekolkokrat u logopedicky,ale vzdy nam povedala to iste.Vzdy s niekolkomesacnym odstupom sme mu nasadili Sativol.No potom ho prestali vyrabat.Teraz ma 3roky a 8 mesiacov a momentalne rozprava katastrofalne.Nikto ho nato neupozornuje,no vidiet na nom,ze ho to strasne hneva.Neopakuje prve slabiky,ale strasne dlho taha tu prvu slabiku,akoby spieval.Som z toho nestastna,ze sa mu to zase takto zhorsilo.Teraz je so mnou doma,ale chcem ho od septembra prihlasit do skolky a neviem si predstavit,ked sa mu zacnu deti smiat,ake to bude mat nasledky.Naozaj sa s tym nic neda robit?Dakujem za radu a pomoc.zanmar

Dobry den. Rada by som od Vas dostala radu ohladom mojho 2,5 rocneho syna. Som s nim stale doma, na materskej. V okoli vsal vela deti jeho veku nemame a tam som sa s dobrym umyslom rozhodla, dat ho do miestnej skolky na doobedie, aby sa troska pohral s detmi. Prvy den zvladol ako tak, vraj len troska zamrnkal, ked isli na prechadzku, oznamila mi pani ucitelka. Druhy den uz vraj mrcal viac, ale stale sa to dalo odputanim pozornosti zvladnut. Treti den sa uz ale rano nechcel odo mna odtrhnut a tak som sa s nim troska pohrala dnu a ked, bol zaujaty odisla som. Plakal vraj dost dlho. Stvrty den ho uz museli rano odo mna odtrhnut a preplakal vraj skoro cele dopoludnie...Dokoncaaj v noci sa zacal budit s tym, ze nechce ist do skolky. Preto som sa rozhodla uz ho do skolky nedavat, pukalo mi z toho srdce a kedze som doma, rozhodla som sa pockat este rok. Na zaklade tychto skusenosti, ale zacal maly velmi na mne lipnut. Dovtedy nemal problem ostat pri mojej mame aj cely den a vobec mu nevadilo kedy ponho pridem. Teraz vsak nikde nechce byt bezomna, hned spusti strasny plac. Ani u mojem mamy nie. Som z toho velmi nestastna, neviem co robit, ked potrebujem ist napr. k lekarovi...Chcela by som sa len spytat, ci sa to vrati do starych kolaji za nejaky cas, ci teda respektovat jeho pocity a snazit sa byt stale s nim, alebo ho mozem sem tam nechat aj poplakat? A i tak odist? Zacali sme chodit aj do MC, kde sa mu velmi paci, takze hru s detmi som aspon takto vyriesila. Velmi pekne dakujem za odpoved.

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu a názor. Máme 4-ročného syna, s ktorým sme doteraz nemali žiadne väčšie problémy či ťažkosti. Teraz sa v jeho živote udiali dve väčšie zmeny. Máme doma sedemtýždňovú dcérku. Syna sme na jej príchod dopredu pripravovali, aj ju prijal podľa môjho názoru veľmi dobre. Pomáha pri prebaľovaní, neustále ju bozkáva. Viem, že ho to určite mení, asi ako každé iné dieťa. No a tá druhá udalosť, s ktorou zrejme aj súvisí to, na čo sa Vás budem pýtať - pred dvoma týždňami bol žiaľ kvôli rotavírusovým hnačkám hospitalizovaný na infekčnom oddelení. Prvú noc tam bol na infúziách sám, keďže manžela prijali na základe výnimky (syn má viac ako tri roky) až nasledujúce ráno. Všetci ho ale chválili, že bol poslušný a pekne spolupracoval, ani veľmi neplakal. Aj teraz mu všetko, prečo tam bol, čo mu robili, vysvetľujem. Diagnostikovali mu tam aj zápal spojiviek, očká mal veľmi unavené, červené, neustále si ich chytal. No a teraz sa stáva, že žmurká očami. Nerobí to však napríklad keď si rukou podopiera hlavu (a to robí teraz dosť často), keď pozerá TV alebo je vonku alebo niečo sústredene robí. Akonáhle však je len tak, "bez činnosti", žmurká. Som z toho zmätená a nešťastná. Neviem či to súvisí ešte s tým zápalom, ale to by zrejme žmurkal stále. Boli sme aj u očnej, zrak má v poriadku. Alebo sa tým snaží na seba upozorňovať, naozaj neviem. Skúšala som sa o tom s ním aj rozprávať. Prosím Vás o vysvetlenie, ak sa to dá, ako vznikajú takéto stavy, ako to treba riešiť, či z toho dieťa vyrastie alebo to nedajbože pretrvá a zafixuje sa. Vopred ďakujem za odpoveď.

Pani doktorka chcela by som Vás poprosiť o radu, ako postupovať a čo robiť ďalej.Máme vyše trojročného syna, ktorý je šikovný, rozumný,od dvoch rokov je bez plienok, niekoľko mesiacov navštevuje materskú škôlku, na ktorú si bez problémov zvykol a chodí tam rád.Náš problém spočíva v jedení.Nebolo to tak vždy, zo začiatku krásne papkával, papkal úplne všetko, cez príkrmy až po normálne jedlá.(Bol rok a pol kojený. Potom odmietal normálne mlieko, papkával však každý večer krupicovú kašu a všeliake mliečne dezerty-tú kašu však už dnes nechce) Zlom nastal, keď mal rok a pol a pomaly začal odmietať jedno jedlo za druhým až sme zostali pri pár jedlách, ktoré je ochotný zjesť. Momentálne neje vôbec žiadne polievky,žiadnu zeleninu, žiadne mäso, žiadne syry,žiadne strukoviny, z ovocia jablko,po obrovskom plači kúsoček banána a dnes prvýkrát zjedol trošku hrozna.Predtým sme ho mohli nútiť, aké je sladučké,aby ochutnal a nič a dnes mu manžel ponúkol a on jedol. To isté to bolo napríklad aj s grankom, Koľkokrát som ho nahovárala na mliečko, granko a mliečko s rôznymi príchuťami a nič a jedného dňa som mu ponúkla granko, že mu potom narastú veľké svaly a odvtedy pije každý deň flašu granka, niekedy aj dve. V škôlke však odmieta aj granko. Keď mu odmietnem navariť nejaké jeho jedlo, je schopný celý deň nič nejesť, poprípade len suchý chlieb. VeĽký problém je aj v škôlke, kde tiež vôbec nič neje, okrem čistého chleba a čaju.AK majú napríklad koláče, buchty, alebo knedlu, tak to zje, ale inak vôbec nič.Už som s tým bola aj u jeho detskej lekárky a tá skonštatovala, že by v jeho prípade stravovanie neriešila, keďže vôbec nevyzerá vychudnuto a že v žiadnom prípade ho nemáme nasilu nútiť.Už sme to s ním skúšali všelijako, po dobrom, po zlom, odmeny, tresty, nič nepomáha, zasekne zuby a nechce to jedlo ani ochutnať.Aj pani učiteľky v škôlke už vyskúšli možné aj nemožné a tiež nič nezabralo, ani druhé detičky, ani že som mu toakože navarila ja ,ani nič.som už z toho nešťastná a tiež sa bojím o jeho zdravotný stav. Máme čakať, že z toho vyrastie?Ďakujem vopred za vašu odbornú radu.