správanie sa

Dobrý den.Syn má 3 roky a 8m.Bol,je a predpokladám,že aj bude neuveritelne živý.Ale mna by zaujímalo,ako sa k nemu správať,čo robiť,ked vyvádza,nepočúva.Napr.vbehne do ambulancie a všetko chce,ak by náhodou mu nebolo vyhoveno/ale iba zo strany rodičov/už je neuveritelný plač,ked je návšteva,tak sa po niekom bude vešať,otravovať,skákať/proste sa predvádza/a môžeme ho prosiť kolko len chceme,aby s tým prestal,v sporitelni bude pobehovať,stláčať čo sa dá/aj počítač,ak je na dosah/,jednoducho,človek má čo robiť,aby ho ustrážil.Nespi na obed už od 2,5 roka,ale horšie to je v škôlke,vyrušuje ostatných.Ležať bude,ale iba pod dozorom,preto ho učitelky presťahovali k sebe,ale aj tak sa mu usta nezatvoria.Neviem,či nedokáže,alebo nechce sa hrať sam.Všetko potrebuje okomentovať,a niekoho,kto by robil to,čo povie.Ked má niečo urobiť,tak trvá to večnosť/obliekanie,jedenie/ a k tomu aj moje prosikanie:už to urob,prosím!Až do vtedy,kým sa nevytočím a začnem kričať,potom to ide rýchlejšie.Niekedy ho samozrejme aj capnem,ale nechcem to riešiť takto,považujem to za osobné zlýhanie,aj ked fakt niekedy to inač nejde.A všetko riešim rovnako,či doma,vonku,alebo v obchode.Nikdy neurobim niečo podla neho len preto,aby bol klud. O všetkom sa rozprávame,vie,čo môže a čo nie/teoriju ovláda,ale nerobí tak,iba ked je už zle/.Stále si dannú situáciu rozoberieme,slúbi,že už bude počúvať,ale to počúvanie mu z hlavy vyfučí za pár minút.Aj ked sa s ním rozprávam,tak ho musím niekolko krát upozorníť,aby sa na mna pozrel,aby sa sústredíl na mna.Pripisovala som to žiarlivosti/ked mal 3r.,narodila sa mu sestrička/.Má ju rad,dáva na nu pozor/len ked chce,samozrejme/,ale rozhodne sa snaží,v tomto ho musím pochváliť,lebo ona je veľmi uplakaná a tiež veľmi živá už teraz a ako inač,vyžaduje viac pozornosti.Ale nemôžem povedať,že jemu sa jej dostáva málo,snažím sa jeho požidavky zrealizovať,aj ked každá jeho činnosť trvá iba pár minút.Ale jednú by vedel robiť aj celý den/s prestavkou-odbehnúť na WC/hrať hry na počítači.Nemôžem povedať,že sa mi to páči,ale aspon vidím,že sa vie sustrediť/aj ked hry strieda/ a samozrejme,že to aj využijem,aby som urobila svoje.V noci zasa spi pri mne,aj ked nikdy sa nevyspím pri nich,ale nechávam to tak.Snad to nebude trvať do 18.A ešte niečo....Začal si vymýšlať/nechcem povedať-klamať/.A ked ho upozorním,že sa to nerobí,len sa chytí za hlavu a bude nou krutiť a vydávať nejaké zvuky,akoby ma chcel prekríčať.Skrátka,nieje to v štádiu,žeby do nas kopal,hádzal sa,či urobil niečo po svojom,ale ide mi o ten priebeh.Asi to nieje nič strašné,ale chcela by som sa naučiť zvládať jeho správanie a správne reagovať.A hlavne zistiť,čo robím zle.Za rady vopred veľmi pekne dakujem.

Prajem krasny den...
Zacnem asi tym,ze som typ cloveka,ktory nema 100 povrchnych kamaratov,ale stacia mi 2 skutocni priatelia,,na ktorych sa nalepim a k zivotu nepotrebujem dalsich.....
V praci sa stetavam s mnohymi ludmi,,,,takze obstat svoje si v kolektive viem,,ale mam urcite bloky,,napr.kvoli nadbytocnym kilam po porode,,,,atd,,,
Ale trapi ma moj 5rocny syn v skolke...ako ste mi raz odpovedali,,,,nechodi do nej s radostou,,,,,staci ,ze tam bez vacsich tazkosti vydrzi a dorastie skor na skolu....

mame tazsie zivotne obdobie,,,,2.mesiac zijem sama s detmi bez manzela,,syn po dlhsej pnke sa vratil do tej skolky,,,ale neustale spomina na skolku predtym,,kde mal jeddneho super kamarata....spomina len jeho,tu byvalu skolku,,,a v tejto novej sa podla p.uc.izoluje od deti,,,,oni sa s nim hrat chcu,,ucitelka ho zapaja do aktivit,,ale jeho prvotna reakcia je vzdy ,ze radsej ostane sediet bokom sam....ze to nezvladne .....a prave preto,som v uvode spominala mna,,,takze je syncek po mne?????mozem za to ja??taktiez mu k stastnemu zivotu neprispeiva fakt,,ze doma nema uplny vzor,ako ma fungovat a zit zivot..........mam pocit totalneho zlyhania.....syncekova ucitelka je taka "komunisticka" neviem,taka takto to ma byt a hotovo,,,na mna posobi,,,neviem´to presne popisat,,,,,,,jednoducho zvazovala som,ze si objasnim s nou,,,co sa deje s mojim synom v skolke,,,som proti rozmaznavaniu,,,ale u nej som nevidela ani naznak toho,,,,zeby sa zaujimala o citove psychicke pozadie spravanie sa deti,,,jednoducho ma v triede pripravkarov,,ktori maju splnat urcitU predstavu,,,a ona neriesi,co sa deje za tym vsetkym......takze upustila som od nejakeho zasvatenia jej do mojej zivotnej situacie.......sama sa na syna zlostim,aby sa nemaznal,,kreslil,zapajal do aktivit a nebol v kolektive nejakym outsiderom....hneva ma to,,,,a na druhej strane si hovorim,ze co ak je taky "iny" po mne......som z toho vycerpana.....nechcem sa denno denne zamyslat a riesit stale nieco,,co ,ako a preco ma fungovat ,,,,proste chcem,,aby snycek zil tak,ako sa zit ma na patrocne dieta...


srdecna vdaka za vas pohlad na moju situaciu...este raz DAKUJEM

Dobry den,p.Doktorka
Mame v rodine 4-rocne dievcatko,ktore je velmi zive a povedala by som az hyperaktivne.Jej spravanie sa prejavuje tak,ze neustale beha,skace,lozí po stole,
nevydrzi sediet,minule skoro spadla z gauca,vala sa po zemi,pri jedeni kope nohami,
spadne zo stolicky,nevydrzi pri jednej hre,jej sustredenost pri cinnosti je asi 5 minut,
chceli by sme vediet ci jej spravanie sa da povazovat za hyperaktivne
dakujem za odpoved

Dobrý den,
chcela by som vas poprosit o vas nazor pripadne odporucanie v nasledovnom probleme.
Mame v rodine dvoch chlapcov -súrodencov, starsi vo veku 6 rokov a mladsi vo veku 4,5 roka. Starsi chlapec je taky pokojnejsi, vyrovnanejsi, avsak mladsi je taky maly "zloduch". Samozrejme ako to medzi súrodencami v takom veku chodi, hasteria a natahuju sa o hracky a pod. Mladsi chlapec vsak v takychto situaciach dost nevhodnym sposobom ublizuje starsiemu a to tak, ze ho velmi surovo skriabe nechtami. Obidvaja chodia do jednej skolky a o tychto skrabancoch vedia aj vychovavatelky v skolke ktoré mu obcas povedia ze skriabe ako kocur. Rodicia deti sa snazia samozrejme usmernovat toho mladsieho chlapca avsak v ostatnom case sa u neho vyskytla porucha obcasneho nepretrziteho zmurkania ockami, co v nich vyvolalo obavu, ze tento problem moze byt vvyvolany nespravnym pristupom k rieseniu tohto jeho zlozvyku. Absolvovali uz aj ocne vysetrenie a to dopadlo dobre.
Mne sa vsak zda, ako nestrannemu pozorovatelovi, ze taketo surove skriabanie nie je standartne spravanie sa 4,5 rocneho chlapca. Mohli by ste mi prosim zaslat vas nazor na uvedeny problem, resp. ako by ste navrhovali postupovat dalej. Vyzaduje si to nejaky zasadnejsi odborny pristup?
Dakujem pekne.

Dobrý deň,
neviem či je toto otázka na Vás ako detskú psychologičku, alebo skôr na pediatra, ale máme problém so synovým pohlavným orgánom. Nemôžem sa ho ani dotknúť, protiví sa mu to, vždy ucukne. Robí to už odvtedy ako začal vnímat svoje telo, hlavne penis. Občas pri kúpaní som mu chcela skúsiť trošku ztiahnuť predkožku pokiaľ to ide, na odporúčanie našej pediatričky. Bojím sa, aby sa mu nezrástla, no s týmto našťastie problém nemáme. Najprv som myslela že ho penis bolí, ked vždy ucukne a kričí ale ciká bez bolestí. Taktiež sa ho sám nedotýka ako iné deti a keď sa ho spýtam kde má pipíka a čo sa s ním robí pekne ukáže a odpovie že ciká ale bojí sa ho dotknúť. Taktiež je potom problém, resp. v lete sme mali, že som ho chcela naučiť cikať po stojačky aby si chytil penis do ruky. Asi dvakrát to spravil, aj sa mu páčilo takto cikať po stojačky no a potom nič, aj ked sme cikali po stojačky k stromu, tak som sa mu nemohla penisu ani dotknúť, proste mu to vadí.Ešte pripomeniem , syn bude mať v januári 2 roky. Pýtala som sa aj pediatričky, ale povedala, že ho to môže aj bolieť, ked sme mu trošku stahovali predkožku a že si to môže pamatať tak má z toho blok. NO už sme mu dávno nestahovali a aj tak ho to neprešlo. Sexuálne zneužitie alebo obťažovanie nehrozí, lebo vždy je so mnou a osamote bol akurát s mojou kamarátkou ked ho opatrovala alebo s mojou mamou, je ešte maličký, väčšinou je však so mnou, takže k ničomu takému nemohlo nikde dôjst, čo sa ostatného správania týka, je smelý, priateľský, má rád ľudí hlavne staré tety a zhovorčivý, otvorený, takže žiadne divné správanie sa mi nejaví, okrem toho má tú averziu k penisu asi od 6 mesiacov, akoby mu zavadzal mi to pripadá alebo čo, proste najviac ma trápi, že neviem, čo ho trápi, kedže mi to ešte nevie povedať, možno ho naozaj bolí, a ja mu neviem pomôcť. Zápal tam nemá žiadny. Môže to byť psychycké?
Ďakujem

Dobry den,rada by som poznala Vas nazor,alebo vysvetlenie na urcite spravanie sa clenov rodiny a znameho okolia,nakolko sa nestacim divit.Hovori sa,doba je zla,deti su zle,rodicia nemaju cas,kazdy si robi co chce,a ked polovica Slovenska vidi relaciu Pestunka v akcii,rano v MHD ohovori dotycnu rodinu a podotkne ,,ake hrozne deti,to som este nezazila!,,Ja teda ano a myslim si,ze vacsina deti v beznej domacnosti su podobne tym detom z televizie.Nie som staromodna,ani som neprespala dobu,mam 31r.v blizkej buducnosti planujeme dieta.Ked ale uz dnes vidim co sa deje okolo,desim sa toho co bude a ako sa da s tym bojovat.Tak napr.Kamaratkina dcera 2r.ma v izbe tv s dvd prehravacom,aj pocitac.Diva stale dookola rozpravky,rodicia argumentuju tym,ze je aspon ticho a maju od nej chvilu pokoj.Nechaju ju hore aj do 23hod,s tym,ze cim neskor pojde spat,tym bude rano dlhsie spat a pospime si aj my rodicia.Len som nadvihla obocie a myslela som si svoje...Dalsia kamaratka ma syna 4r.a pozna naspamat vsetky diely Piratov s Karibiku,po slovensky aj anglicky,videl to fakt asi 300X,nic ine ho nezaujima,nehrozi film s detskou tematikou,al.knizka,toto dvd u nich bezi nonstop,a rodicia su uplne pysny na to,ako to ich syncek pozna naspamat...Hm radsej by som mu vysvetlila pojem domace zvierata,al.encyklopedia...Spolupracovnik bol na dovolenke,all in,11rocna dcera chcela vyskusat solarko,stmavnut hned prvy den,a rodicia?!Samozrejme ze povolili,na 5min.Rovno som sa ho opytala ci sa zblaznili!Sesternicin syn je piatak,ziju v spolocnej domacnosti zo starkou a pozera s nou Mafstory.Len som podotkla,ze Mafstory nie je urcite serial pre piatakov!Jej mladsia dcera,7r.pozera s babkou serial Kosti.Vsimla som si,ze nikoho to doma u nich ani nevzrusuje,proste ,,normalka,,.Dalsej sesternice dcera pozera Panelak,ak nestihne vecer,kuka reprizu rano predtym ako ide do skoly,alebo ide az na druhu hodinu.Rodicia dovolia.Kamarat sa oslovuje zo synom 10r. Trtko a maju s toho strasnu srandu.No fakt hahaha...Moja suseda ma vnuka 15r.a kupuje mu cigarety,este si mysli aka je moderna babka,ze ide s dobou a mlademu rozumie.Ja si myslim,ze jej tak akurat sibe a nema sa teda cim chvalit...Kedze pracujem medzi ludmi,Xkrat vidim male dievcata okolo veku 8,10 rokov s melirom na hlave,al.obute v topankach s podpatkom,s tienmi na ociach,sorry ale vyzeraju ako dievcatka s vykladnej skrine v Thajsku.Chcem sa len opytat,je toto normalne?Rodicia v dnesnej dobe chcu byt za kazdu cenu moderni,az to presahuje hranice zdraveho rozumu a usudku?Ako si taketo spravanie vysvetlit?Veru ked vidim Pestunku,nedivim sa,vidim to aj okolo,to aka buduca generacia vyrasta je len chyba rodicov,ktori uz nacisto potratili zdravy rozum,nemyslite...?Ako to vidite Vy ako odbornik?Dakujem velmi pekne za Vas nazor.