operacia
, Autor: Registrovaný používateľDobry den. Nas syn mal v novembri min. roku dva roky. V oktobri bol operovany pre nezostupeny semenik. Bola som v nemocnici nepretrzite s nim, avsak aj napriek tomu ma z operacie traumu, boji sa lekarov a este viac ambulancii, lehatok, nad ktorymi je lampa. Zacal sa bat cudzich ludi, specialne muzov, casto aj deti. Je precitlively, kazdy hovori, ze je bojko. V januari sme boli na kontrole a odvtedy mava aspon raz tyzdenne, vacsinou castejsie nieco ako nocny des, krici: "nie ujo, nie lampa, nie buvat", kope, hadze sa. Trva to asi 15 min., potom zrazu ticho a spi. V aprili nas caka druha operacia, prva nebola celkom uspesna. Navyse so synom do nemocnice bude musiet ist manzel, kedze ja som tehotna a nedovolia moju hospitalizaciu na detskom odd. Syn je velmi na mna viazany. Co robit, aby stres, ktory ho caka, nemal dosledky v celom jeho zivote a spravani? Ako ho pripravit? Je vhodne nacvicovat hry na lekarov, ukazovat mu detske lekarske nacinie a pod.? Ako ho odputat od matky a fixovat viac na otca? Manzel sa snazi travit s nim co najviac casu, ale je pomerne pracovne vytazeny, porady, skolenia...Je vhodne, aby s nim napr. isiel sam na vikend k svokrovcom? Nebude to pre maleho velky stres? Starych rodicov ma rad, cez den s nimi vydrzi aj bez nasej pritomnosti. Problematicke je zaspavanie vecer a budenie v noci. Dakujem pekne za radu.